
Poviedku nájdete v Celom článku! :)
Počuť tie slová práve od neho bolo to najkrašie za celý ten čas strávený na škole.Aj ez tie všetky hádky a pretvarovačky, ktoré sa medzi mnou a Diegom odohrali.Ale stále som nevedela, čo mám robiť.Vedela som že ho ľúbim, ale čo ak sa stane to isté ako s tou stávkou ? čo ak je to jeden s Diegovych žartov?..V tej hvíli sa ma spýtal ,,Chceš sa ku mne vrátiť?" zostala som zarazená, bála som sa toho čo mu odpoviem.Sama som tov tej chvíli nevedela,..tak som sa odtiahla, aj napriek tomu že som mu povedala že ho ľúbim,ale začala som rozmýšľať aj nad tým, že to môže byť len sranda ,,Ja len neviem či to myslíš vážne..je pravda to čo som ti povedala, ale bojím sa" Diego ostal vystrašený. ,,Akože čoho?" spýtal sa ma smutne, ,,Bojím sa, že to je len ďalší z tvojih vydarených žartov, alebo ak nie, že sa to pokazí, ja neviem čo mám robiť." odpovedala som mu.Diego sa začal ospravedlňovať ,,Nie, nie toto som nemal robiť, prepáč, mohol som si myslieť že mi nebudeš veriť.."
ja som ale nesúhlasila s tým čo Diego povedal ,,Tak to nie je,ty dobre vieš čo k tebe cítim,len nechcem aby sa to elé skončilo" začal sa rozčulovať ,,Skončilo čo?!Veď nič ani nezačalo!" bola som z toho dosť vydesená ,,Vieš čo .. nechajme to tak!Tebe to je aj tak jedno!".Diego začal zamietať môj názor, začali sme sa akoby hádať, no nebola to doslovná hádka, ale blížili sme sa k tomu ,,Mne?!To skôr tebe!Ja sa snažím povedať ti to, no ty mi neveríš..Nič sa nezačalo aj keď chcem aby sme sa k sebe vrátili, keby to bolo také jednoduché už dávno by som ťa o to neprosil" to všetko mi ostalo veľmi ľúto, ale ja som nemohla!Nemohla som sa vrátiť k Diegovi, počúvať tie jeho klamstvá a nakoniec trpieť, nie! ,,Diego, prosím ťa..nie..." vyzeral dosť naštvane a zároveň sklamane ,,Fajn...ako myslíš!Zabudni na mňa a ja na teba!Bolo by už načase...nemá to zmysel..!" toto ma dosť dojalo, mala som slzy na krajíčku a s hnevom som mu povedala ,,Nikdy si ma nebral vážne, bola som ako tvoja bábka, s ktorou si sa zahrával! Pochop už to nechcem zažiť!Už nie!" v tom momente som sa rozplakala a utiekla do školy.Po chodbe som kráčala plná zlosti, sklamaná ale ez to všetko zamilovaná do niekoho, od koho sa nechcem už viac nechať raniť.Bolo mi úplne na nič..Prišla som do izby a šla som rýchlo do sprchy, José a Lupe na mňa pozerali dosť vydesene, ale ja som sa s nikým nechcela zhovárať.-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Diego: Cítil som saúplne odbitý.Odbitý ženou môjho života.Keď sme sa začali zhovárať cítil som sa plný nádeje, že to všetko bude zasa ako predtým..ale nie.Bol to hrozný pocit, keď Roberta je môj život a neviem na ňu zabudnúť.Postavil som sa so slzami v očiach a šiel som preč.Uvidel ma Miguel, chcel som sa mu vyhnúť ale všimol si, že sa niečo stalo.Prihovoril sa mi ,,Diego čo je?si v poriadku?" bol som celý zničený, ako by som len chcel nedalo by sa to zakryť takže by bolo zbytočné ho klamať
,,Nechcem o tom hovoriť, je to všetko zle, som idiot!" so súcitom sa na mňa pozrel a spýtal sa ,,Roberta.. ?" v tom momente som začal plakať ako malý chlapec, všetko sa mi to prehralo pred očami a toto všetko, som stratil.Len som prikývol zakryl si oči a Miguel ma potľapkal po pleci ,,Neboj sa, to sú ženy, všetko bude dobré" len som si utieral slzy a pomykal hlavou ,,Už nič nebude dobré, všetko je preč..".Zobral som sa a šiel som preč.Vošiel som do izby chytil do rúk gitaru a hral som.Vždy zabudnem na všetko, čo prežívam pri hraní.Ale Robertu mi to ešte viac pripomínalo, hodil som ju na zem.Postavil som sa zo sedačky a šiel som si ľahnúť.------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Roberta: Pomaly som sa pokúšala zabúdať, aj keď mi to nešlo a snažím sa o to už dlho.Cítim sa byť silná, ale nie natoľko aby som zabudla na Diega.S nikým som nehovorila..Písala som si do denníku ako obvykle a José s Lupe sa rozprávali.,,Videla si Tea s Raquel?" smiala sa José, Lupita jej odpovedala ,,Áno, Teo je vážne slepý a ty čo na to hovoríš Roberta?" ja som ale neodpovedala.José zvýšila hlas "Robertaaa.." stále som nič neodpovedala.

Prišli ku mne a začali sa pýtať "Hej Roberta si v pohode?Už nám ide celkom na nervy to, že sa s nami nerozprávaš.." povedala José, ,,Áno, José má pravdu Roberta hovor s nami." súhlasila s ňou Lupita.Konečne som prehovorila, postavila som sa a s nervami som vyhlásila ,,Nie, nechcem sa baviť s vami o nejakom hlupákovi jasné ?!Je mi z toho na nič.." prešla som k posteli, odložila som denník a sadla som si.Samozrejme oni prišli za mnou, Lupe začala hovoriť ,,Ale Roberta čo sa stalo s Diegom?Pohádali ste sa?" všetko som im začala rozprávať "Áno.Chcel aby som sa k nemu vrátila ale ja nechcem, neverím mu ani slovo..a okrem toho s idiotmi sa nerozprávam."José sa zasmiala ,,Ach Roberta, každý vie ako sa vy dvaja k sebe máte a čo k sebe cítite, nemusíš to skrývať..aj keď máš pravdu, Diego je idiot." konečne som sa usmiala a objala som obidve ,,Ešteže vás mám!"
Na ďalší deň sme šli ako vždy do školy, sedela som tam kde vždy a robila som to čo vždy - bavili sme sa s José ,tentokrát o Teovi a Raquel.,,Je to sranda vidieť tých dvoch spolu.Ona je ako lepidlo..José vidíš ako sa naňho lepí?" s hnusom mi odpovedala ,,Áno, je to nechutné!" smiali sme sa.O chvíľu keď vošiel Diego hneď môj úsmev pominul.Po vyučovaní sme sa stretli ako skupina a zhovárali sme sa o novom vystúpení na koncerte, bolo to skvelé ale skoro nič som si nezapamätala.

Celý čas sme sa s Diegom vražedne na seba pozerali.Po skúške Mia naštvane vyhlásila ,,Fajn, ak vy dvaja neprestanete..prestaneme skúšať!Nedá sa na vás pozerať!" všetci vyjadrili svoj súhlas s Miinim názorom a ja som povedala ,,Ako sa môžem baviť s takým idiotom?" Diego sa ironicky usmial a povedal ,,Radšej budem idiot ako bojazlivá sliepka." začala som sa smiať.Keď všetci odišli a zostali sme tam len my dvaja prišla som k Diegovi (stále s vražedným pohľadom) a povedala som mu ,,Počul si? Nemáš sa chovať konečne ako debil inak prestaneme hrať." Diego ma vysmial ,,Ty sa prestaň chovať ako decko a bude všetko v poriadku." začali sme sa zase hádať ,,Áno? tak teda prestaneme!" Diego so smutným hlasom povedal ,,Chýbaš mi.." ja som nechcela byť zlá, ale nevedela som čo mu mám povedať, tak som zahlásila ,,Dobre vedieť..ale ty mne nie"
Kopírovať len s ikonkou !
adminka marissa.






























Skvělý díl, už se těším, jak to bude pokračovat :) Píšeš opravdu skvěle!
p.s. Ikonka je skvělá, už jsem tě také přidala mezi affs :)