♥ Poviedka: "Len kamaráti"

6. ledna 2014 v 20:38 | adminka marissa. |  1. Diego a Roberta
Poviedku nájdete v Celom článku! :)

Konečne som sa zobudila.Prvý školský deň,tak sa mi nič nechcelo,ale spomenula som si na ten krásny Diegov pohľad.Postavila som sa z postele,nachystala a spolu s José a Lupitou sme vyšli z izby v uniformách,ktoré nám dali pri nástupe do školy.Vošli sme do triedy a videli sme zopár svojich spolužiakov.Väčšinou tých,ktorých sme už videli.Sadla som si do lavice,José sedela za mnou a Lupita vo vedľajšom rade.Všetk knihy som mala položené na stole.Neznámy žiak z inej triedy vošiel do našej triedy a popri tom,ako prechádzal okolo mojej lavice mi pozhadzoval všetky knihy na zem.Skríkla som "Si slepý?!naozaj nevidíš?!" on sa agresívne otočil a z celej sily mi stisol ruku, mňa to dosť zabolelo "Au, si normálny to bolí,idiot nechytaj sa ma!" on bol veľmi nervózny a bála som sa že mi zlomí ruku "Ešte raz!Ešte raz budeš po mne kričať!" ale stále ma nepustil,tlačil viac a viac "Počul si pusti ma!".V tom ho strhol on!Uvidel nás Diego,rýchlo prišiel a chytil ho za košeľu "Si idiot?Už viac sa jej nechytíš!" odhodil ho preč,kým ja som si zbierala zo zeme knihy a všetci len pozerali.Diego sa otočil a začal mi pomáhať "Nechaj to tak, pozbieram ti to." milo sa usmial,ale ja som zbierala ďalej.Potom som si sadla a on sa postavil nadomňa "nič ti nieje?počul som ako kričíš tak som rýchlo pribehol." ja,držiac si boľavú ruku som len hrdinsky povedala "Nie nič." lenže Diego ma chytil za ruku a ja som za-aukala,so záujmom sa ma opýtal "Bolí ťa to!" ale ja som sa nedala "Len trochu,to bude dobré,ďakujem ti." sladko sa na mňa usmial a išiel preč.Po vyučovaní sme boli s Lupitou a José vonku v kaviarni,sedeli sme za stolom a pili kávu.Lupe a José boli pri tom ako sa to stalo a teraz mi nedajú pokoj s otázkami "Páči sa ti?!Hodili by ste sa k sebe!Neporozprávaš sa s nim?Nepozveš ho niekam?" už som im asi stokrát povedala nie,ale oni stále, ale veď ich poznáte.Aj keď majú pravdu,rada by som Diega spoznala bližšie,je veľmi pozorný a páči sa mi, ale čo to trepem!,on b ma nechcel,nemôžem na neho myslieť!Neustále sa vo svojom vnútri bijem s týmito dvomi názormi.Ako sme tam sedeli,prišiel!Samozrejme Lupe a José sa hneď začali smiať a ja som zčervenala.Diego si ich nevšímal a opýtal sa ma "Roberta,môžeš na chvíľu?" Lupe a José povzbudivo šeptali "Choď,no tak roberta choď s ním!" a ja som pristúpila "Dobre".Postavila som sa a išla som s Diegom preč, sadli sme si na trávnik a začal rozprávať "Tak čo, ruka už nebolí hrdinka?" pregúlila som očami a zasmiala som sa "Už ani nie,je to v pohode, hrdina." a Diego začal to čo som chcela začať ja,ale bála som sa "Chcel by som ťa spoznať,viem,poznáme sa dva dni,aj to vieš len moje meno a že sme spolužiaci,ale ešte nikto ma hneď zo začiatku nezaujal viac ako ty,ak nechceš pochopím to." mňa to veľmi prekvapilo,pri pohľade naňho som sa usmiala a povedala som "Tak môžeš sa pýtať čo len chceš,ja ti odpoviem." Takto sme sa rozprávali asi hodinu,šlo to rýchlo a dozvedeli sme sa o sebe veľa vecí.Spoznali sme sa a cítila som sa ,akoby ho poznám už dávno.Ležali sme na trávniku a smiali sme sa,na zážitkoch a na všetkom.V tom sme uvideli len tieň,už na nás neupadali lúče slnka ako počas celého rozhovoru a ozval sa hrubý hlas "Diego,čo to má znamenať?" zľakli sme sa a bol to.. Diegov otec.Diego bol doslovne vydesený a bojazlivý,už nevyzeral tak ako keď odomňa dával preč toho agresívneho chlapa."Otec?Čo tu ty robíš?" otec odpovedal prísnym hlasom "Počul som..že si si začínal do nejakého staršieho študenta,je to pravda?" cítila som sa navyše tak som povedala "Prepáčte,ja pôjdem,tak ahoj Diego." smutne povedal "Ahoj Roberta." odišla som.Počas cesty som mala výčitky Nie,kvôli mne bude mať teraz Diego problémy s otcom,bude naneho zlý,prečo vždy musím niečo urobiť,prečo,...Vonku sa zatiaľ rozprávali Bustamante s Diegom "Otec,ja ti to vysvetlím,vôbec to nieje tak ako si sa dopočul.." zvedavý Leon odpovedal "Tak to si rád vypočujem.." Diego začal teda hovoriť všetko čo sa stalo.Nakoniec sa jeho otec monotónne opýtal "Roberta?Aká je?Páči sa ti?" Diego sa do seba uzavrel a povedal "je to len spolužiačka a nemám rád keď si niekto začína do ženy." otec hrdo povedal "Toto je môj syn!Ale tiež sa nesmieš nechať ovládať ženami to vieš..Idem teda preč,to je všetko čo som chcel." "Dobre otec,maj sa.".Zatiaľ čo ja som sedela v izbe na posteli s úsmevom a José s Lupe vedľa mňa namňa pozerali "Roberta je zamilovaná!" smiali sa "Nie niesom!Len sa mi páčil náš rozhovor" rozhodila som sa "Ale jasné kedy dávate repete?" spýtala sa Lupita."Lupe!Neviem"Nechajte ma už tak!Idem preč odtiaľto nemôžem vás počúvať!" povedala som nahnevane a zabuchla dvere na izbe.Išla som po chodbe rozmýšľajúc nad tým čo sa stalo dnes.Zrazu som do niečoho jemne narazila,zamyslená som sa preľakla "čo je?" a bol to Diego "Prepáč,zasa som ťa vyľakal,ja som rozmýšľal a nepozeral som sa pred seba." pozrela som sa do jeho krásnych hnedých očí a strhla som ho preč "Musíme sa porozprávať!" Diego sa zľakol "čo sa deje?" so smutným výrazom v očiach som mu povedala "Nechcem aby si mal kvoli mne problémy,som ti vďačná za to čo si urobil,ale ak máš mať kvôli mne problémy s otcom radšej ma neskús zachraňovať urobím to sama." ale Diego si stál za svojim "Nie,počuješ" začal sa vykrúcať,chytil ma za bradu a hľadel mi rovno do očí "Nedovolím, aby ti niekto niečo urobil a nech sa stane čokoľvek,počuješ, a môj otec mi nič nepovedal vysvetlil som mu to,aj keby som mal mať z toho problémy,pochop že to nedovolím jasné?!" celá som sa rozžiarila,povedal to úžasne,usmiala som sa a objala som ho "ďakujem za všetko."On ma stisol a pošepkal "Poznám ťa krátko,ale mám ťa rád." v jeho slovách som cítila podporu,ale aj sklamanie,túžila som potom aby v tom bolo niečo viac, ale cítila som že to robí pre mňa ako pre kamarátku.Pustila som ho a šla som sklamaná preč,aj keď nič nepovedal,bola som sklamaná z mojich pocitov.Celú noc som nad tým premýšľala,veď sa poznáme krátko,ale ešte nikdy som nebola nikým tak zaujatá,nikto ma nikdy nesklamal vetou Mám ťa rád,je to divné, ale v mojom prípade zarážajúce,ale postavila som sa na nohy a rozmyslela som si to.Prečo rozmýšľam nad blbosťami?povedal mi to úprimne a ako môžem čakať od neho viac? Som blbá!Musím ísť za ním!V uprostred noci som sa postavila a šla do Diegovej izby.Potichu som podišla k Diegovi,ktorý sa ešte hral na mobile a ostatní v jeho izbe spali.Diego si pretrel oči "Roberta?Čo tu hľadáš?" potichu som povedala "Chcem sa ti ospravedniť za to, že som tak zdrhla od teba keď sme sa rozprávali,nechcela som,neviem prečo som to urobila." Diego ma potiahol k sebe "Nič si nevyčítaj,je toho na teba veľa aj keď som sa cítil ako idiot keď si odišla, rozmyslel som si to." začudovala som sa "Akože čo.." vyčítavo mi odpovedal "No to ako na teba tlačím,stále za tebou chodím,pozerám sa na teba,myslím že to nieje správne." bola som ešte viac sklamaná,myslela som si že sa mu nepáčim,že si to celé rozmyslel,ale pokračoval "Robím to všetko preto,že sa mi páčiš, v nikom som nevidel to čo v tebe, nikomu som nepovedal všetko to čo tebe, cítim niečo divné,neviem čo to je,možno sa sklamem,ale nechcem aby sme boli nepriatelia." uspokojila som sa s tým "Dobre,budeme si veriť a budeme kamaráti,ja tiež nechcem aby sme sa hádali" Usmiala som sa,objala som ho a pobozkala na líce "dobrú noc".Odišla som preč.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Diego: Chytil som sa za líce,na ktoré ma pobozkala a úplne som zostal mimo.Ľahol som si a stále som cítil vôňu Roberty aj po jej odchode.Zrazu sa ma spýtal kamarát Thomas,ktorý bol hore "Diego páči sa ti však?A nie len páči,si iný ako predtým,úplne ťa pomiatla kamarát." musel som mu dať za pravdu "To hej,je jedinečná,očarujúca,krásna,milá,je INÁ!A to sa mi na nej páči" Thomas sa usmial "Páči sa mi ako hovoríš,nikdy som toto od teba nepočul.." potom som začal myslieť reálne "Škoda že ona nieje mimo tak zomňa ako ja z nej,ale tak čouž poďme už spať!" Hodil som sa na vankúš a v tom som zaspal.Takto šiel deň za dňom,stalo sa toho veľa,ale nič čo by zmenilo vzťah Roberty a mňa.Šlo to rýchlo,prešiel čas a stále nič,ale ani o trochu sa nezmenili moje city k nej,pomaly som si začínal uvedomovať,že ju vlastne ľúbim a aj keď medzi časom boli nejaké hádky, svojim citom som nedokázal zabrániť.Takto prešlo pol roka.Bolo to skvelé,chcete vedieť čo sa stalo?Sme skupina!Ja,Roberta,Miguel,Mia,Lupita,Giovanni.Vedia o tom všetci, okrem môjho otca, a dúfam že sa to ani nedozvie.Začínali sme v bare,všetkým sa to páčilo až nakoniec sme začali koncertovať.Splnil sa nám sen!S Robertou sme boli pohádaní,začal som chodiť so Sol de la Rivovou,nadávame si,robíme si zle,proste nenávidíme jeden druhého,ale len sa tak tvárim.To čo cítim je silnejšie,ale ..nemôžem...nemôžem jej to povedať,nenávidí ma.Už som to nevydržal, napísal som list Roberta,čakám ťa v sklade o 7,prosím príď.Radšej som sa ani nepodpísal,aj keď si myslím že vie o tom že jej to píšem ja.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Roberta: Bolo po vyučovaní,musela som si dať sprchu,deň bol namáhavý a tak som to všetko musela zo seba dostať preč.Zrazu som uvidela papier pri dverách, nezdvihla som ho pomaly som pritlačila na kľučku a pozrela som sa jedným okom kto tam je, ale nikoho som nevidela tak som vyšla pred izbu,nikde nikoho.Dlhú chvíľu som podozrivo pozerala na papier, čo tam môže byť? ,už dosť otázok,zdvihla som ho a pozrela som sa čo tam je napísané.Bolo to čudné,kto by ma volal do skladu o 7?To je jedno,nech je to kto chce,nemám čo robiť idem tam som veľmi zvedavá.Obliekla som sa,upravila a išla som.Lupe a José som o ničom nehovorila.Vošla som do skladu všade bola tma,nikde nikto nebol tak som sa otočila a chcela som odísť,ale bol tam on.Stál tam Diego,ale ja som nemohla.Pregúlila som očami a pridala som rýchlosť "Idem odtiaľto,mohla som si myslieť." Diego ma chytil a nechcem ma pustiť,chcela som odísť ale začal prosiť nech ostanem "nie,Roberta ostaň,prosím.Prosím ťa ostaň." prestala som protestovať a pristúpila som "Dobre,pusti ma!"
konečne ma pustil,zalomila som ruky a odvrkla som "Čo chceš!" začal hovoriť."Roberta, nechcem aby sme sa hádali..!" zasmiala som sa "To si ma zavolal pre toto?" vyzeral dosť zúfalo "Presne tak.Vieš..nebol som to ja,kto ti napísal ten odkaz a kto ti zobral tie úlohy a napísal moje meno.Viem koľko si si s tým dala námahy a neviem prečo by som to robil." neverila som mu,ale snažila som sa.. "Fajna kto to bol? duch ?" zasmial sa "Niee..bola to Sol, vadilo jej to že sa s tebou rozprávam a chcela aby sme sa prestali baviť, povedala mi to, je koniec." nakoniec som mu aj tak uverila a potešila som sa "Vážne? akože prečo?" podišiel ku mne a chytil ma okolo pása "Nezaujíma ma, neviem prečo to urobila,ale je mi to jedno ja ti chcem povedať,.." nedokončil vetu,bolo to napínavé,ale všetko je preč,do skladu vošiel Gaston a
vyhnal nás odtiaľ.Každý sme si išli svojou cestou,mala som výčitky z toho ako
to bolo celý čas s Diegom zle a všetko sa to stalo tak rýchlo,nevedela som čo mám robiť,chcela som vedieť čo mi chce povedať!Išla som von,bola už tma a sadla som si na trávnik,na ktorom sme s Diegom trávili veľa času a rozprávali sme sa.Dávala som si dokopy myšlienky a v tom prišiel.
Nepostavila som sa,sadol si ku mne a začal hovoriť.Nehádali sme sa a nehnevala som sa na neho. "No,tak hovor" povzbudila som ho.Prišlo to,čo som najmenej čakala, chytil ma za líce a povedal "Roberta, ja ťa milujem." videla som to v jeho očiach,celé žiarili a moje tiež,neubránila som sa tomu "Ja teba tiež Diego" usmial sa a pobozkal ma.

Kopírovať len s ikonkou !

adminka marissa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ann* | creative-joy Ann* | creative-joy | Web | 7. ledna 2014 v 16:28 | Reagovat

Děukuju :)
Jinak je hezký, jak tu povídku prokládáš těma obrázkama, to jsem ještě nikde neviděla :)

2 Andie Andie | E-mail | Web | 8. ledna 2014 v 15:47 | Reagovat

Wow, hezký :)

3 all-graphics-for-you all-graphics-for-you | Web | 8. ledna 2014 v 17:57 | Reagovat

krásny blog :) super layout :)

4 Naya Monteith♔ Naya Monteith♔ | Web | 8. ledna 2014 v 18:20 | Reagovat

Strašne krásne píšeš,tak pútavo,nemohla som sa od toho othnúť! :) ^^ Vážne nádherne píšeš,má to dej pointu,proste klobúk dolu,som tvoj pravidelný čitateľ! :) Nádhera! Obdivujem ťa.^^ Krásny blog,len tak ďalej,už sa neviem dočkať ďalšej ťasti :3

5 Miriama Miriama | 15. ledna 2014 v 22:35 | Reagovat

Wau skvelá časť :-) Hneď si idem prečítať ďalšiu :-P

6 Peťúš Peťúš | Web | 8. února 2014 v 9:32 | Reagovat

juuuj Dyr!♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama