close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

♥ Poviedka: "Pomôž mi spomenúť si.."

13. ledna 2014 v 19:30 | adminka marissa. |  1. Diego a Roberta
Poviedku nájdete v Celom článku! :)

Vratíli sme sa späť na párty.Bola to zábava a konečne som mala dobrý pocit z toho, že Diego a ja nič neriešime,nehádame sa!Dobre sme sa bavili, hrala hlasno hudba a všetci tancovali.. Potom prišiel Giovanni s Thomasom za mnou a Diegom a priniesli nejaké fľaše alkoholu.Ja som hneď vyjadrila svoj nesúhlas ,,Nie!Vy ste blázni!Ožeriete sa a potom čo?Budete robiť len blbosti." Giovanni to s úsmevom začal ako vždy brať na ľahkú váhu a upokojovať ma ,,Pozri Roberta...My robíme blbosti aj za triezva a okrem toho nevideli sme ťa rok tak podľa mňa je to skvelá príležitosť, uvidíš že na tebe to nik ani nespozná." ja som mala na tvári stále vážny výraz so založenými rukami.Diego ma tiež začal prehovárať ,,No tak Roberta..tentokrát má Giovanni pravdu." nakoniec som teda pristúpila ,,No dobre,dobre.".Začali sme sa všetci smiať ,,Ide sa oslavovááť!" vykríkol Thomas.Zobrali sme si fľašky a začali sme nalievať.Už som mala dosť ale stále prilievali ,,Stačí už..už som hotová" povedala som podnapitým ,akoby omámeným hlasom.No neposlúchli ma, stále sme mali čo piť a naďalej som pila alkohol.Všetci sme boli riadne v nálade a Diego ma opitý zrazu strhol ,,Poď sem Roberta!" ja som samozrejme bez námietok išla.Nevedela som kam chce ísť.Prišli sme k malému skladu, kde sú riady a také veci,Diego zamkol dvere no nesvietilo sa tam a vážne ma vystrašil ,,Čo sa deje?" obaja sme boli opití a v tom momente nám bolo zjavne všetko jedno, pretože za normálnych okolností by som mu to nepovolila.Diego prišiel kumne najbližšie ako sa len dalo a povedal zúfalým hlasom ,,Roberta milujem ťa!".Ja som bola samozrejme v siedmom nebi,všetko sa mi zdalo také jednoduché a možné ,,Aj ja teba Diego!" odpovedala som mu.Ako som to dopovedala začali sme sa bozkávať.Bolo to krásne, no úprimne som to v tom stave moc nevnímala a brala som to za normálne.Takto sme tam stáli asi 15 minút a túlili sme sa k sebe.Diego sa potom odtiahol a povedal ,,Si najkrajšia,bol som hlupák keď som si robil srandu a klamal som.".Ja som sa usmiala, chytila za kravatu a pritiahla k sebe.Povedala som mu ,,Mlč už!Kašli na to,teraz si iba môj!" ďalej sme sa bozkávali,no potom niekto začal klopať.Veľmi som sa zľakla,v tom som vrazila do nejakého riadu a všetko to popadalo dole.Počuli sme klopanie a nejaký hlas ,,Haló!Otvorte!" bol to Miguelov hlas,tak sme mu otvorili.Ako sa otvárali dvere ešte stihlo vypadnúť von niekoľko pohárov.Miguel sa začal smiať ,,Asi som vás vyrušil." ja som mu dala za pravdu a začala som hovoriť ťahavým hlasom ,,Áááno, nevidííš to že si nás vyrušil?".Miguel sa nejako čudne zatváril a ustarostene sa spýtal ,,Roberta si v poriadku?Ja som tu!" pozeral sa na mňa a pri tom ukazoval na seba.Ja som začala ukazovať na iné miesta ,,Niieee Miguelitoo ty si tu aj tuu..".Miguel sa začal smiať ,,Dobre, vidím že vy dvaja ste na tom dobre zle.Nechcete ísť do školy?".Diego sa zasmial ,,Héj kam idéš noc je ešte mladá !".Miguel sa pozrel na hodinky a s múdrym výrazom povedal ,,Je pol tretej decká,ste opití a nepotrebujem aby sa tu niečo odohralo." Chytil nás a strhol preč, ja som začala kričať ,,Hééj, to bolíí ja nikam nejdem!" Miguel bol očividne striezvy a upozorňoval nás ,,Ale áno, povedal som, nemôžete tu byť v takomto stave.Ideme!".Viac sa nepýtal a zobral nás do školy.Postupne prišli všetci a keď som prišla Lupe a José prišli chvíľku predomnou.Tie dve už zaspali, zjavne mali toho tiež dosť pretože sa ani neprezliekli.Miguel ma odprevadil do izby, ja som padla na posteľ a spala som.Na druhý deň bola sobota, takže sme mali voľno.Ja som sa zobudila s ťažkou hlavou, ktorá mi išla vybuchnúť.Zobúdzala som sa so silným povzdychnutím ,,Áaaa.." Lupe bola so Santosom a José bola v izbe ,,čo je Roberta bolí ťa hlavička?" výsmešne sa ma spýtala.Ja som sa ironicky zasmiala ,,No há-há-há!Veľmi vtipné!Pamätám si len.. ó bože..".José sa trochu vyľakala a spýtala sa ma ,,čo si vyviedla Roberta?Pozri ja som si tiež dala, ale pamätám si úplne všetko, teda aspoň myslím.Ale ako vidím ty si musela byť dobre vystrelená!" ja som si s rukou na čele povzdychla ,,Niee viem že som bola s Diegom, niekde.. ale neviem kde..ale bol tam Diego!Bože to je strašnéé!" José nebola prekvapená a povedala mi ,,veď jasné, celý večer ste sa k sebe iba túlili a lepili ste sa na seba, potom ste sa niekde zašili a boli ste tam dobre dlho.".Ja som sa vyľakane zatvárila ,,čože? zašili? Nie,nie,nie idem za Diegom a spýtam sa ho, možno len využil situáciu..Ale dúfam že sa nič nestalo!".José sa zasmiala ,,Tak to by som nerobila." ja som sa na ňu začudovane pozrela a spýtala ,,Akože prečo.." José na mňa pozrela a povedala ,,Diego bol v takom istom stave ako ty mačička.".Ja som začala panikáriť ,,Nienienienienie!!To muselo byť ešte horšie!Idem za ním!Ahoj!" S nervami som sa zobrala z izby, otvorila som dvere a upaľovala do Diegovej izby.Vtrhla som do jeho izby, očividne ešte spal ale bolo mi to jedno.Začala som ho budiť ,,Diego, Diego!Okamžite vstaň!".Ledva sa zobudil a mal tie isté reakcie ako ja, so vzlykom sa ma spýtal ,,Áaa, čo je Robertaaa!" ja som bola už dosť prebratá a spýtala som sa ho ,,Akože čo je?Čo sa stalo včera?Hovor!".On si asi spomenul, vyzeral, že tuho rozmýšľa nad tým čo sa večer stalo, ale pamätal si toho viac ako ja, aj keď len okrajovo.Povedal mi neisto ,,Nooo, ja neviem." skočila som mu do reči ,,Nevieš?" začal zahovárať ,,Nie,nie pozri..Viem že sme sa rozprávali a ..iba sme sa rozprávali Roberta!".Nezostávalo mi nič iné ako mu veriť, ale aj tak mi to nebolo jasné.Vyzeral akoby si na to pamätá no nechala som to tak, spýtam sa ho na to ešte neskôr.Pobrala som sa do návštevnej miestnosti pretože prišla moja mama.Aj keď som nechcela aby ma videla takto, šla som za ňou.Vošla som do návštevnej miestnosti a čakala tam na mňa Alma.Sedela na sedačke a listovala si časopis,ktorý bol položený na stole.Pomaly som sa priblížila a ozvala som sa ,,Ahoj, čo si chcela?" Alma keď ma počula, otočila sa a usmiala.Vzápätí mi odpovedala ,,Ahoj Robertita.Prišla som ťa pozrieť a spýtať sa ako bolo včera?" ja som sa hneď pozrela iným smeroma tvárila som sa prešibane.Snažila som sa nedostať zo seba nejakú blbosť a tiež som nechcela aby sa dozvedela, že som pila a že si na nič nepamätám.Začala som koktavo hovoriť ,,Noo..dobre prečo?" zahovárala som.Alma sa ma pýtala, chcela to vedieť jasnejšie.Veď samozrejme,ako inak ,,Ale akože dobre Roberta?!..Ja chcem vedieť každý detail." .Tak som sa naďalej snažila pokračovať v klamaní ,,No tak, rozprávali sme sa o skupinee, tancovali sme a taak..mala som im čo povedať nie?".Mama mi nakoniec uverila ,,No fajn Roberta." ja som ju v tom obvinila ,,Si ako farár mami!Stále ma len spovedáš!" mama s nežným hláskom povedala ,,Ale vieš zlatko moje, že som rada keď sa somnou rozprávaš..no..vieš už pôjdem." ja som sa usmiala zodvihla ruku a povedala som ,,No dobre, tak bye mami." Mama mi dala pusu na líce a podzavila.Ja som išla preč.Chcela som ísť do mojej izby, ale ako som kráčala hore schodmi stretla som Diega.Okamžite som ho zastavila ,,hej,hej,hej ..ty mi máš ešte niečo vysvetliť!" Diego sa tváril ako obarený, akože nič nevie ,,Akože čo ?".Ja som sa prešibano usmiala a spýtala som sa ,,čo-sa-stalo-včera!" Diego dvihol hlavu poškrabkal sa na líci a opýtal sa ,,Prečo to chceš vedieť..".Zvýšila som hlas a ironicky som sa opýtala ,,Aby som vedela čo som včera vyvádzala no nie?To je logické!".Nakoniec teda pristúpil a začal rozprávať ,,Pozri Roberta.Nepoviem ti to od slova do slova, pretože si to nepamätám, ale samozrejme niečo áno okej?No vieš..opila si sa" nečakane som mu skočila do reči aby som ho opravila ,,Povedz mi niečo čo neviem..No nie!MY-SME-SA-OPILI!Aj t si bol opitý .." Diego pokrútil hlavou a dal pred seba ruky, na znak toho aby som bola ticho a neprerušovala ho ,,Dobre,dobre!Opili sme sa a ja neviem,pýtal som sa ako bolo v Európe, čo si tam robila a tak..Ty si mi hovorila o tvojom bratrancovi, o tete, o nákupoch , o koncetroch tvojej mamy a neviem čo ešte no a keď sme sa dorozprávali, ja neviem..niekam sme išli aa.." bola som trochu vyľakaná a nevedela som sa dočkať ,,čo a?".Diego pokračoval ,,Nooo,... pobozkali sme sa.".Ja som si rozčúlene vzdychla ,,Ach ,to toto som z teba tolko ťahala?Inak sa nestalo nič?Pozri Diego, bola som opitá!".Diego ma začal prehovárať, ako keby som ho vyrušila ,,Roberta..ja viem..a je to...v pohode.Vieš, jedne bozk nič neznamená, myslím.."Trochu som sa ukľudnila a súhlasila som s Diegom ,,Áno máš pravdu.".Usmial sa a spýtal sa ma ,,Tak ..nedáš mi ešte jeden?" zasmiala som sa ,,Ach Diegoo preskočilo ti?".Začal sa ku mne približovať a keď bol už blízko mojich pier sladkým hlasom povedal ,,Vieš..na privítanie" a pobozkal ma.Ja som sa nebránila, vyzeralo to skôr ako kamarátsky bozk a okrem toho, veľmi sa mi to páčilo keďže som, ešte keď som bola pri zmysloch po tej dlhej dobe nič také nezažila.A to hlavné je, že nie s Diegom.V tom nás niečo vyrušilo.Bol to Javier.Ako nás uvidel pribehol a odtrhol nás od seba ,,Ale ahoj Robertaaa!Vrátila si sa!".Bola som rozčúlená, ale mala som úsmev na tvári, chcela som sa tváriť v pohode.No Diego ani zďaleka nie.Bol dosť naštvaný a ani to neskrýval ,,Čo tu chceš!Nevidíš že sa rozprávame?" Javier si ho nevšímal a celý natešený sa ma spýtal ,,No čo Roberta máš mi toho toľko čo povedať,ako bolo?".Aj keď bola vomne zlosť odpovedala som mu slušne ,,Dobre a ty ?".Diego sa zobral a šiel preč a povedal mi ,,Roberta hneď som tu, idem zobrať niečo na pitie,počkaj ma tu." usmiala som sa pri pohľade do jeho očí som mu povedala ,,Okej..počkám ťa.".Zdalo sa mi akoby Javier niečo skrýval, povedal mi ,,No vieš, bez teba..strašné!Ale teraz keď si tu tak lepšie, už dlho som ti chcel niečo.." ja som ho zvedavo vyrušila otázkou ,,Áno a čo?".Javier sa tváril záhadne ,,No vieeš...toto!" v tom ma pobozkal.Ale ja som nechcela, no on ma silno držal a nechcel ma pustiť.Bolo to nechutné.Keď som sa nachvíľu mohla nadýchnuť som spustila ,,Pusti ma!Prestaň".Ale on neprestával, no povedala som to dosť hlasno.V tom som iba zacítila ako ho nikto zomňa strhol.Práve šiel Diego s džúsom naspäť, no asi ma počul tak sa poponáhľal.Chalani sa začali biť.Keďže bolo z oboch strán iba zábradlie, bála som sa, že sa niečo stane.Tak som kričala ,,Prestante!Diego prestaň!".Po tej napínavej chvíli som len uvidela ako prestali, stála som medzi nimi a Javier si utieral krv z úst ,,Diego za toto mi zaplatíš." Obaja boli dosť naštvaný a Diego kypel hnevom.Prstom ukazoval a hovoril ,,Nie, to ty zaplatíš mne!Roberty sa odteraz ani nedotkneš!".Javier si stál ale za svojim "tak to sa ešte uvidí!" a šiel preč.Diego mal úplne zlostný výraz, no bola som blízko neho a objala som ho.On sa ma spýtal ,,Si v poriadku?" ja som bola vydesená viac z tej ich bitky ako z toho že ma skoro udusil.. ,,Zľakla som sa Diego.".Diego mi pobozkal vlasy a povedal ,,Vieš že Javier je špina a ty sa s ním ešte bavíš, pozri sa čo urobil!Ale nikto sa ťa nedotkne už ani prstom o to sa postarám!"
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Diego: Ležal som vo svojej izbe a bavil som sa s Giovannim a Thomasom.Pýtali sa ma čo mi je tak som im to začal rozprávať.Bol som rozčúlený ,,Javier pobozkal Robertu!" Giovanni sa tváril prekvapene ,,Čože:?Robertu?".Stál som si za svojim a bez pochýb som povedal ,,Áno ,moju Robertu!".Thomas si začínal uťahovať, ale celkom by sa mi tá predstava páčila ,,Íha, niečo sa tu znovu rysuje.Ako to že tvoju Robertu Diego?".Odpovedal som mu ,,Ale nié Thomas, pozri.Odkedy prišla z Európy dohodli sme sa, že sa nebudeme hádať a to je všetko..".Giovanni sa ma spýtal na jeho základnú otázku ,,Ale no Diegoo..netvár sa tak.Nehovor mi že by si ju nechcel mať v posteli!" samozrejme ako vždy, myslel na nadržanosti, to by nebol Giovanni.Ja som sa usmial ,,Nié, Giovanni Roberta nie je dievča na jednu noc,tým nechcem povedať že by som to nechcel zažiť,pravdaže áno, ale ja ju nechcem na jednu noc.Chcem ju na všetky noci môjho životaa..".Samozrejme takto sme ďalej pokračovali v našich normálnych debatách, viete akí sú moji kamaráti.Ale mám ich rád.No teraz musím vymyslieť niečo, ako získam späť Robertu.Aj keď som jej dal sľub že nebudeme nič také riešiť, ale ja to takto ďalej nevydržím!

Kopírovať len s ikonkou!

adminka marissa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 14. ledna 2014 v 13:29 | Reagovat

Pěkná část :) Jak já toho Javiera ale nemám ráda. Těším se na pokráčko :)

2 Henušqa Henušqa | Web | 14. ledna 2014 v 21:20 | Reagovat

Super časť :-)

3 Miriama Miriama | 15. ledna 2014 v 23:12 | Reagovat

Skvelá časť :-) Javier stále len robí problémy..A to ako Diego na konci hovoril o Roberte bolo také pekné :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama