
Poviedku nájdete v Celom článku! :)
Až kým neprišiel Simon!(Simon - Robertin priateľ z prvej série, fotograf, ktorý sa po romániku s Robertou vrátil ku svojej žene a dieťaťu).Ostal ako obarený, keď uvidel mňa s Diegom ako sa bozkávame.Vyľakane povedal ,,Roberta!".My s Diegom sme sa zľakli a rýchlo sme sa od seba odlepili.Keď som ho tam uvidela stáť, skoro mi padli oči z jamiek.Bola som neskutočne prekvapená a Diego tiež.Čo tu ten hľadá? pomyslela som si.Šokovane som sa ho spýtala
,,Čo tu ty chceš?" pozerali sme sa na seba vystrašene dlhšiu chvíľu.Nevydržala som a agresívne som sa ozvala ,,Neodpovedal si mi na otázku, čo tu chceš?!".On sa konečne odhodlal niečo povedať ,,Okrem toho, že to tu fotím prišiel som za tebou.." bolo to dosť divné, veď som ho nevidela dosť dlho a teraz sa tu len tak objaví?Nedalo mi to pokoj bola som zvedavá ,,Ó áno a načo?".Začal teda rozprávať, Diego bol ako obarený, nechápal čo sa to deje presne ako ja..,,Opustil som svoju ženu, prišiel som si po druhú šancu."Diego sa po tejto vete rozhodol niečo povedať, tak začal odmeraným tónom ,,Nikoho..to nezaujíma!" .Simon si očividne veril, začal si robiť nádeje ,,Ja si ale myslím,že Robertu áno..".Ja som sa ironicky usmiala ,,Že ti to nie je trápne..".Začal hovoriť s istotou ,,Nie!Nie je mi trápne a nikdy ani nebolo to, že ťa milujem!A chcem byť s tebou!".Znovu som sa musela usmiať nad jeho rečami, ale Diego ma predbehol v rozprávaní ,,Tak ale to by ti malo, pretože Roberta je moja!" Páčilo sa mi, ako si ma Diego zastal,ale Simon sa nevzdával a poznamenal ,,Roberta toto nemyslíš vážne, veď Diego je decko, čo to nevidíš?Zasa ti len ublíži."Ja som toho mala už dosť, vôbec ma to nezaujímalo ,,Vieš čo..mňa to nezaujíma!Nezaujíma ma to čo si myslia iní a už vôbec nie to, čo si myslíš ty!Keby si ma naozaj miloval tak ako hovoríš, nešiel by si za svojou ženuškou.Ale úprimne..vôbec ma to vtedy nezarazilo a netrápilo.Presne ako teraz." on si stále nechcel dať povedať a stále niečo hovoril, myslel si že mu na to skočím alebo čo ,,Chcel by som ti dať jeden návrh Roberta..".Nebavilo am to počúvať, tak som sa ho s iróniou opýtala ,,A nechcel by si mi dať radšej svätý pokoj?".Diego sa pripojil k našej "hádke" ,,Áno, Robertin nápad sa mi pozdáva viac." On ale Diegovi odmerane povedal ,,Prepáč idiot, ale s deťmi sa nerozprávam.".Ja som sa zasmiala ,,Fajn tak sa nebav ani somnou, pretože som tiež ešte dieťa." pokúsil sa niečo povedať, ale ja som mu skočila do reči a zakričala ,,Zmizni!".Podišla som k nemu a pozerala som sa naňho so založenými rukami, on to pochopil zjavne trochu inak ,,Roberta nechceš to somnou skúsiť?".Mňa v tom niečo napadlo ,,Máš pravdu, chcem." povedala som mu. Diego sa vyľakal ,,Čo?!Tak tomuto už naozaj nerozumiem!" a začal sa chytať nechápavo za hlavu.Simon sa ma s úsmevom opýtal ,,Vážne?" a začal sa približovať, aby ma pobozkal..Ja som naštvane naňho pozerala,v tom som ho rukami z celej sily odsotila preč a skríkla som ,,Zabudni!".Simon vyzeral dosť naštvane a povedal ,,Tak to sa ešte..uvidí!" ukázal namňa prstom a šiel preč.Ja som sa smiala, otočila som sa na Diega a on tam stál a pozeral na mňa.Smutne som sa ho spýtala ,,Ty sa hneváš?" on sa usmial a chytil ma za bradu ,,Páči sa mi keď si nahnevaná a robíš šialené veci." Ja som mu úsmev opätovala a pobozkala som ho.Šli sme si sadnúť na lavičku, ktorá bola na terase.Užívala som si večer v Diegovom objatí a začali sme sa rozprávať ,,Ja naozaj nechápem, čo mu to napadlo.A okrem toho, fotografa tu máme tak neviem čo splietal." povedala som.Diego sa zjavne o ňom nechcel rozprávať ,,Vieš Roberta, nenechám si pokaziť večer idiotmi, tak prosím zabudni naňho a radšej.." nedokončil vetu, pretože som mu skočila do reči ,, Radšej čo? "
šibalsky sa usmial a začal sa kumne približovať ,, Radšej ma pobozkaj! " a dotkol sa mojich pier tými svojimi.Bolo to krásne!Pomaly som sa odtiahla a spýtala som sa ,,Nejdeme sa baviť?" Diego sa usmial a povedal ,,Skoro by som na to zabudol, dokázal by som tu byť s tebou večnosť." tou vetou ma veľmi potešil ,,Ľúbim ťa" povedala som mu a keď sme boli už len kúsok od seba pošepkal ,,Ja teba viac".O chvíľu sa ma spýtal ,,A ozaj, aké má meno ?" myslel na plašového macka, ktorého mi daroval. Ja som sa šibalsky usmiala a začala som rozmýšľať, o chvíľu zo mňa vyletelo ,,Hmm...Diegito" Diego sa začal smiať ,, Diegito?To je šialené!Presne ako ty " ja som ho buchla do pleca ,,Nerob si srandu!" povedala som urazene.,,Myslel som to v dobrom, bude to náš malý Diegito" upokojil ma, usmial sa a pobozkal ma.Pobrali sme sa dolu do sály a ako sme kráčali dolu schodmi, rýchlo zamnou pribehla Lupita ,,Roberta, Roberta je tu Simon!" ja som sa zasmiala a ukľudnila som ju ,,Ja viem, kašli naňho poďme sa baviť!".Rozbehli sme sa dolu a šli sme tancovať.Neviem ani o koľkej sme pšili naspäť do školy.Diego ma bol odprevadiť pri moju izbu, bolo ticho a nikto z nás nevedel, čo má hovoriť.Začal Diego ,,Tak, bolo nám super nie?" ja som mu bez váhania odpovedala ,,Že váhaš!Ale idem už spať, som dosť unavená" Diego sa na mňa pozrel a s jeho krásnm úsmevom mi povedal ,,Jasné zlato, vyspi sa" a pobozkal ma ,,aj ty" usmiali sme sa na seba a odišiel preč.Vošla som do izby a bola som z neho celá mimo.Lupe s José začali vrieskať ,,Á Roberta je zamilovaná!" ja som sa ich snažila upokojiť ,,Fajn, prestaňte!Zas ste počúvali?" obidve sa pozreli na seba a potom na mňa a začali klamať ,,Nie, niéé!" ja som vedela, že klamú a len som povedala ,,No, tak fajn aspoň vám to nemusím vysvetľovať" zobrala som macka a položila som ho na moju posteľ, na ktorej som o chvíľu zaspala.Ráno ma zobudilo vyhlásenie **,,Všetci piataci do triedy, začína sa vyučovanie!"** my sme sa hneď vyľakali ,,Ako to? " Ďalej sme počúvali, v rozhlase bolo počuť Aliciin hlas **,, Riaditeľ rozhodol, že sa bude konať vyučovanie vzhľadom na vaše nevydarené testy z literatúry."**ja som sa z toho šoku posadila a ak som toto počula vzdychla som si ,,Ó nie!" a zvalila som sa naspäť do postele.Čo sa dá robiť, musela som si vziať všetky knihy a ísť na vyučovanie.Bola už hodina a v triede bola profesorka Julia, v tom som otvorila dvere.Ona sa pozrela na hodinky a s vážnym tónom povedala ,,Pardoová, meškáte!Sadnite si a idete si napísať spolu s vašimi nevzdelanými spolužiakmi opravnú písomku" keď to vyhlásila na celú tridu, všetci začali kričať ,,čože? to nieje možné! ako nám ju môžete dať písať znovu?" Julia nás len okríkla ,,Ticho tu bude!A vy Pardoová, povedala som sadnúť!"
pozrela sa na mňa a ukázala na moje miesto..ja som dvihla ruky zarovno pliec a povedala som ,,No fajn, fajn už idem..".Sadla som si a Julia začala rozdávať testy.Keď som to uvidela v hlave som mala samé otázniky a nemala som ani tušenia o čom sa tam píše.Odovzdala som prázdny test, bolo tam len moje meno.Zazvonilo konečne na prestávku a Diego prišiel zamnou.Chytil ma okolo pása a opýtal sa ,,Vedela si test?" ja som sa hrala s jeho kravatou a iste som mu odpovedala ,,Nenapísala som..ani slovo!" zbytok prestávky sme tam stáli a sypal na mňa tieto nezmyselné otázky.Po vyučovaní som si ešte upratovala stôl a kníh som mala naozaj veľa, v triede už nikto nebol.Diego musel odísť skôr, pretože musel zavolať ešte svojmu otcovi.Ako som vychádzala z triedy narazila som do Gastona.Všetky knihy sa mi zosypali na zem, arogantne som sa spýtala ,,Ste slepý alebo čo?" on tam stál so založenými rukami a s výrazom ako múmia ako vždy ,,To s kým sa bavíte?" dvihol na mňa zrak ,,S tou kvetinou čo je za vami" odpovedala som mu a ukázala som na kvetinu, ktorá bola hneď pri stene za ním.,,Okrem toho že ste slepá a nepozeráte sa kam idete ste aj drzá,nevychovaná a hlúpučká" ja som mu s iróniou povedala ,,Okrem toho, že tu chodíte ako múmia zvyknete tiež urážať žiačky?".
,,Čo tu ty chceš?" pozerali sme sa na seba vystrašene dlhšiu chvíľu.Nevydržala som a agresívne som sa ozvala ,,Neodpovedal si mi na otázku, čo tu chceš?!".On sa konečne odhodlal niečo povedať ,,Okrem toho, že to tu fotím prišiel som za tebou.." bolo to dosť divné, veď som ho nevidela dosť dlho a teraz sa tu len tak objaví?Nedalo mi to pokoj bola som zvedavá ,,Ó áno a načo?".Začal teda rozprávať, Diego bol ako obarený, nechápal čo sa to deje presne ako ja..,,Opustil som svoju ženu, prišiel som si po druhú šancu."Diego sa po tejto vete rozhodol niečo povedať, tak začal odmeraným tónom ,,Nikoho..to nezaujíma!" .Simon si očividne veril, začal si robiť nádeje ,,Ja si ale myslím,že Robertu áno..".Ja som sa ironicky usmiala ,,Že ti to nie je trápne..".Začal hovoriť s istotou ,,Nie!Nie je mi trápne a nikdy ani nebolo to, že ťa milujem!A chcem byť s tebou!".Znovu som sa musela usmiať nad jeho rečami, ale Diego ma predbehol v rozprávaní ,,Tak ale to by ti malo, pretože Roberta je moja!" Páčilo sa mi, ako si ma Diego zastal,ale Simon sa nevzdával a poznamenal ,,Roberta toto nemyslíš vážne, veď Diego je decko, čo to nevidíš?Zasa ti len ublíži."Ja som toho mala už dosť, vôbec ma to nezaujímalo ,,Vieš čo..mňa to nezaujíma!Nezaujíma ma to čo si myslia iní a už vôbec nie to, čo si myslíš ty!Keby si ma naozaj miloval tak ako hovoríš, nešiel by si za svojou ženuškou.Ale úprimne..vôbec ma to vtedy nezarazilo a netrápilo.Presne ako teraz." on si stále nechcel dať povedať a stále niečo hovoril, myslel si že mu na to skočím alebo čo ,,Chcel by som ti dať jeden návrh Roberta..".Nebavilo am to počúvať, tak som sa ho s iróniou opýtala ,,A nechcel by si mi dať radšej svätý pokoj?".Diego sa pripojil k našej "hádke" ,,Áno, Robertin nápad sa mi pozdáva viac." On ale Diegovi odmerane povedal ,,Prepáč idiot, ale s deťmi sa nerozprávam.".Ja som sa zasmiala ,,Fajn tak sa nebav ani somnou, pretože som tiež ešte dieťa." pokúsil sa niečo povedať, ale ja som mu skočila do reči a zakričala ,,Zmizni!".Podišla som k nemu a pozerala som sa naňho so založenými rukami, on to pochopil zjavne trochu inak ,,Roberta nechceš to somnou skúsiť?".Mňa v tom niečo napadlo ,,Máš pravdu, chcem." povedala som mu. Diego sa vyľakal ,,Čo?!Tak tomuto už naozaj nerozumiem!" a začal sa chytať nechápavo za hlavu.Simon sa ma s úsmevom opýtal ,,Vážne?" a začal sa približovať, aby ma pobozkal..Ja som naštvane naňho pozerala,v tom som ho rukami z celej sily odsotila preč a skríkla som ,,Zabudni!".Simon vyzeral dosť naštvane a povedal ,,Tak to sa ešte..uvidí!" ukázal namňa prstom a šiel preč.Ja som sa smiala, otočila som sa na Diega a on tam stál a pozeral na mňa.Smutne som sa ho spýtala ,,Ty sa hneváš?" on sa usmial a chytil ma za bradu ,,Páči sa mi keď si nahnevaná a robíš šialené veci." Ja som mu úsmev opätovala a pobozkala som ho.Šli sme si sadnúť na lavičku, ktorá bola na terase.Užívala som si večer v Diegovom objatí a začali sme sa rozprávať ,,Ja naozaj nechápem, čo mu to napadlo.A okrem toho, fotografa tu máme tak neviem čo splietal." povedala som.Diego sa zjavne o ňom nechcel rozprávať ,,Vieš Roberta, nenechám si pokaziť večer idiotmi, tak prosím zabudni naňho a radšej.." nedokončil vetu, pretože som mu skočila do reči ,, Radšej čo? "
šibalsky sa usmial a začal sa kumne približovať ,, Radšej ma pobozkaj! " a dotkol sa mojich pier tými svojimi.Bolo to krásne!Pomaly som sa odtiahla a spýtala som sa ,,Nejdeme sa baviť?" Diego sa usmial a povedal ,,Skoro by som na to zabudol, dokázal by som tu byť s tebou večnosť." tou vetou ma veľmi potešil ,,Ľúbim ťa" povedala som mu a keď sme boli už len kúsok od seba pošepkal ,,Ja teba viac".O chvíľu sa ma spýtal ,,A ozaj, aké má meno ?" myslel na plašového macka, ktorého mi daroval. Ja som sa šibalsky usmiala a začala som rozmýšľať, o chvíľu zo mňa vyletelo ,,Hmm...Diegito" Diego sa začal smiať ,, Diegito?To je šialené!Presne ako ty " ja som ho buchla do pleca ,,Nerob si srandu!" povedala som urazene.,,Myslel som to v dobrom, bude to náš malý Diegito" upokojil ma, usmial sa a pobozkal ma.Pobrali sme sa dolu do sály a ako sme kráčali dolu schodmi, rýchlo zamnou pribehla Lupita ,,Roberta, Roberta je tu Simon!" ja som sa zasmiala a ukľudnila som ju ,,Ja viem, kašli naňho poďme sa baviť!".Rozbehli sme sa dolu a šli sme tancovať.Neviem ani o koľkej sme pšili naspäť do školy.Diego ma bol odprevadiť pri moju izbu, bolo ticho a nikto z nás nevedel, čo má hovoriť.Začal Diego ,,Tak, bolo nám super nie?" ja som mu bez váhania odpovedala ,,Že váhaš!Ale idem už spať, som dosť unavená" Diego sa na mňa pozrel a s jeho krásnm úsmevom mi povedal ,,Jasné zlato, vyspi sa" a pobozkal ma ,,aj ty" usmiali sme sa na seba a odišiel preč.Vošla som do izby a bola som z neho celá mimo.Lupe s José začali vrieskať ,,Á Roberta je zamilovaná!" ja som sa ich snažila upokojiť ,,Fajn, prestaňte!Zas ste počúvali?" obidve sa pozreli na seba a potom na mňa a začali klamať ,,Nie, niéé!" ja som vedela, že klamú a len som povedala ,,No, tak fajn aspoň vám to nemusím vysvetľovať" zobrala som macka a položila som ho na moju posteľ, na ktorej som o chvíľu zaspala.Ráno ma zobudilo vyhlásenie **,,Všetci piataci do triedy, začína sa vyučovanie!"** my sme sa hneď vyľakali ,,Ako to? " Ďalej sme počúvali, v rozhlase bolo počuť Aliciin hlas **,, Riaditeľ rozhodol, že sa bude konať vyučovanie vzhľadom na vaše nevydarené testy z literatúry."**ja som sa z toho šoku posadila a ak som toto počula vzdychla som si ,,Ó nie!" a zvalila som sa naspäť do postele.Čo sa dá robiť, musela som si vziať všetky knihy a ísť na vyučovanie.Bola už hodina a v triede bola profesorka Julia, v tom som otvorila dvere.Ona sa pozrela na hodinky a s vážnym tónom povedala ,,Pardoová, meškáte!Sadnite si a idete si napísať spolu s vašimi nevzdelanými spolužiakmi opravnú písomku" keď to vyhlásila na celú tridu, všetci začali kričať ,,čože? to nieje možné! ako nám ju môžete dať písať znovu?" Julia nás len okríkla ,,Ticho tu bude!A vy Pardoová, povedala som sadnúť!"
pozrela sa na mňa a ukázala na moje miesto..ja som dvihla ruky zarovno pliec a povedala som ,,No fajn, fajn už idem..".Sadla som si a Julia začala rozdávať testy.Keď som to uvidela v hlave som mala samé otázniky a nemala som ani tušenia o čom sa tam píše.Odovzdala som prázdny test, bolo tam len moje meno.Zazvonilo konečne na prestávku a Diego prišiel zamnou.Chytil ma okolo pása a opýtal sa ,,Vedela si test?" ja som sa hrala s jeho kravatou a iste som mu odpovedala ,,Nenapísala som..ani slovo!" zbytok prestávky sme tam stáli a sypal na mňa tieto nezmyselné otázky.Po vyučovaní som si ešte upratovala stôl a kníh som mala naozaj veľa, v triede už nikto nebol.Diego musel odísť skôr, pretože musel zavolať ešte svojmu otcovi.Ako som vychádzala z triedy narazila som do Gastona.Všetky knihy sa mi zosypali na zem, arogantne som sa spýtala ,,Ste slepý alebo čo?" on tam stál so založenými rukami a s výrazom ako múmia ako vždy ,,To s kým sa bavíte?" dvihol na mňa zrak ,,S tou kvetinou čo je za vami" odpovedala som mu a ukázala som na kvetinu, ktorá bola hneď pri stene za ním.,,Okrem toho že ste slepá a nepozeráte sa kam idete ste aj drzá,nevychovaná a hlúpučká" ja som mu s iróniou povedala ,,Okrem toho, že tu chodíte ako múmia zvyknete tiež urážať žiačky?".
Začal ma upozorňovať ,,Pozrite sa Pardoová, somnou sa nezahráva.To by ste mohli vysvetliť aj vašej kamarátke z ulice." vždy to isté, vždy musel urážať José ,,To skôr vy vyzeráte ako z ulice" on sa ma so zvýšeným hlasom spýtal ,,Urážate ma?" ja som sa začala obhajovať ,,len sa vyjadrujem, presne ako vy".On sa zasmial a začal sa vyhrážať ,,Hm, tak to som zvedavý ako sa vyjadríte potom ,keď vaša kamoška bude späť na ulici," týmto ma dosť zarazil, ale nedala som to najavo ,,Vážne? Nemohli by ste mi radšej uhnúť aby som si pozbierala svoje veci?" on sa ironicky usmial a povedal ,,Oh, jasné" a porozkopával mi všetky knihy po chodbe a vyparil sa.Idiot!Nechutný, odporný chlap!Neznášam ho!Ale čo ak..čo ak niečo urobí José?Zabijem ho!Zobrala som si svoje knihy a zaniesla do izby.Lupe ani José v izbe neboli tam som išla pozrieť Diega.Zaklopala som na dvere ich izby a otvoril mi Giovanni ,,Ale ahoj Chuky, čo tu hľadáš?Som ti k dispozícii" to jeho vtipkovanie, nikdy s tým neprestane..,,To je pekné ale hľadám Diega" Pozrela som sa im do izby a nikde som ho tam nevidela ,,Vieš, sprchuje sa, poď ďalej.." vošla som do ich izby a sadla som si na Diegovu posteľ.
Na stole vedľa postele mal nejaké CD-čká tak som si ich prezerala, zrazu som začula zamnou Diegov hlas ,,Roberta čo tu robíš?" obzrela som sa a bol tam Diego s uterákom okolo pása a išiel dolu schodmi.Bol taký sexy.Ja som sa postavila a podišla k nemu.,,Ja som ťa len prišla pozrieť.." pobozkal ma a všimol si, že nie som celkom v poriadku ,,Čo ti je Roberta? si nervózna" nemalo význam to zahovárať tak som mu to vysvetlila ,,To ten idiot Gaston!Zas chce ublížiť José!Ak sa jej dotkne rozbijem mu hlavu,Debilovi!" Diego ma začal upokojovať ,,Nič jej neurobí, neboj sa zlatko.Buď pokojná!" .Jeho slová ma upokojili, no aj tak som sa bála ale snažila som sa na neho nemyslieť.,,Dobre..ako chceš" usmiala som sa a pobozkal ma.Tú krásnu chvíľu preprušilo zvonenie môjho mobilu.Kto mi mohol volať?!
Na stole vedľa postele mal nejaké CD-čká tak som si ich prezerala, zrazu som začula zamnou Diegov hlas ,,Roberta čo tu robíš?" obzrela som sa a bol tam Diego s uterákom okolo pása a išiel dolu schodmi.Bol taký sexy.Ja som sa postavila a podišla k nemu.,,Ja som ťa len prišla pozrieť.." pobozkal ma a všimol si, že nie som celkom v poriadku ,,Čo ti je Roberta? si nervózna" nemalo význam to zahovárať tak som mu to vysvetlila ,,To ten idiot Gaston!Zas chce ublížiť José!Ak sa jej dotkne rozbijem mu hlavu,Debilovi!" Diego ma začal upokojovať ,,Nič jej neurobí, neboj sa zlatko.Buď pokojná!" .Jeho slová ma upokojili, no aj tak som sa bála ale snažila som sa na neho nemyslieť.,,Dobre..ako chceš" usmiala som sa a pobozkal ma.Tú krásnu chvíľu preprušilo zvonenie môjho mobilu.Kto mi mohol volať?!
Kopírovať len s ikonkou!
adminka marissa.






























ahoj, moc ti ďakuje! a nebude mi vadiť, pokiaľ spravíš nejakú ikonku
práve naopak
je to od teba moc milé ďakujem
a nechcela by si sa aj ty zapojiť do súťaže? 