close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

♥ Poviedka: "Prvýkrát.."

6. ledna 2014 v 17:30 | adminka marissa. |  1. Diego a Roberta
Poviedku nájdete v Celom článku! :)


Bol to prvý deň v škole.V novej škole.Moje spolubývajúce na izbe budú José a Lupita,s ktorými som sa už zoznámila a rozumieme si.Akoby sme sa poznali celý život.V jeden večer,posledný večer pred začiatkom školy sme si sadli na jednu posteľ a rozprávali sme sa.O prázdninách,o zážitkoch, o chalanoch, ale aj o nových začiatkoch an tejto škole.Začala som ja (Roberta):,,Tak ako si to predstavujete?Tu, na tejto kráásnej,veľmi krásnej,nádhernej,úžasnej.." v tom ma prerušila José "stačí Roberta,hovor!",upozornila som ju "Prestaň mi kaziť príhovor José!Nevidíš ako sa snažím?!Tak ako si to predstavuješ na tejto škole ty?" José s istotou povedala "Niako!Čím som tu dlhšie,tým viac ma to tu nebaví,vidím čím ďalej tým viac samých namyslených snobov,to je všetko, a ty Roberta?" zamyslela som sa.."No ja...tak ja sa chystám zažiť hlavne zábavu!Veľa zábavy!A ty Lupe?" Lupita to berie trošku inak.."Baby,ja som sem veľmi chcela ísť,som nesmierne šťastná že tu môžem byť,nie ako ty Roberta,máš všetko,ale ja som sa musela vážne snažiť a vážim si to tu,chcem sa dostať ďaleko a som veľmi rada že som vás mohla stretnúť."Ako inak,Lupita bola vždy taká keď sme sa s ňou rozprávali, prvoradá je morálka,slušné názory a z nás troch to ona vie najlepšie.Keď sme už s rozprávaním skončili,zhasli sme a šli sme si ľahnúť,no ja som nemohla zaspať,neviem čo ma to napadlo,potichu som sa vyparila z izby preč..Sadla som si do návštevnej miestnostia rozmýšľala som.Zrazu som začula hlasný rachot,akoby sa niečo rozbilo,hrozne som sa zľakla!Otočila som sa a videla som ..chalana.Strapatého,v košeli ako kráča smerom ku mne.Z toho šoku som skríkla "Šibe ti?!" nevedela som kto to je, ale odpovedal mi "Prepáč,nevedel som že tu niekto je, nemôžem spať a trošku som sa potkol.Nemusíš hneď pomne kričať" odpovedala som mu "Fajn.Ani ja nemôžem spať." prišiel ku mne a spýtal sa "Môžem si prisadnúť?" záhadne som sa naňho pozrela a odvrkla som "Môžeš!" prisadol si, ja som pozerala do jedného smeru s naštvaným výrazom a on na mňa.Nevydržala som,a spýtala som sa pozerajúc stále na to isté miesto "čo pozeráš?" začudovane a koktavo odpovedal "No, vieš..nepoznám ťa, ako sa voláš?" konečne som sa otočila a uvidela som .. niečo neskutočné... krásne hnedé oči,ktoré mi v tom momente rozsvietili môj pohľad na neho.
"Roberta Pardoová, a ty? Tiež som ťa nikdy v živote nevidela" on sa na mňa pozeral akoby videl to isté čo ja,ach čo to trepem už sa mi vážne sníva,on odpovedal "Som Diego Bustamante a chodím do tejto školy, zajtra je tvoje prvé vyučovanie, do ktorej triedy ideš?" .."Teší ma, idem do 4-tej a ty?" jemne sa usmial a prekvapivo odpovedal "Tak to budeme spolužiaci!" neverila som vlastným ušiam, ja?my dvaja?spolužiaci? to bude úžasné!,myslela som si.Začal sa ku mne približovať "Nikdy som nevidel také krásne oči ako máš ty" v tom momente sa mi zjavil úsmev na tvári a celá som sa rozžiarila,moje vnútro mi hovorilo Nič krajšie mi nikto nepovedal!Je úžasný!.Na lichôtku som mu vyčítavo a so smiechom odpovedala "Tak najprv mi tu skoro spôsobíš inkfart a teraz si to chceš u mňa vyželiť?" začal sa obhajovať "Nie,nie,prepáč že som ťa vystrašil,vážne niekedy si nevidím pod nohy, len ti hovorím pravdu." keď som to počula,ukľudnilo ma to "Ďakujem ti." a usmiala som sa, samozrejme mi úsmev opätoval.Nebolo už reči tak som sa spýtala "Nemohol si zaspať kvôli nervozite?" on ma vysmial a odpovedal "Vieš, nikdy som nebol kvôli škole nervózny,netrápilo ma to,a ty čo?" začala som sa smiať.Celý čas sme nevedeli odtrhnúť od seba oči "Ja sa vôbec nebojím zajtrajšku,školu nejako prežijem, budem sa snažiť nejako sa zabaviť celý rok." začal sa smiať "takže takto,slečna si chce užívať,tak potom si na správnom mieste, tu školu nikto neberie vážne,bude to vážne sranda!" ja som sa usmiala,postavila som sa zo sedačky, vystrašene sa ma opýtal "Kam ideš?!" ja som odpovedala "Pôjdem už asi spať,som rada že som ťa spoznala" podala som mu ruku a zasa sme sa do seba zahľadeli "aj ja som veľmi rád." povedal jemným hláskom a stále sa na mňa pozeral,už som to nevydržala a odtiahla som sa,cestou do izby som bola nadšená a usmiata,vošla som do izby hodila som sa na posteľ a nevedela som sa dočkať rána.

Kopírovať len s ikonkou! :)

adminka marissa.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Henušqa Henušqa | Web | 11. ledna 2014 v 21:08 | Reagovat

Skvelá časť:)

2 Miriama Miriama | 15. ledna 2014 v 22:22 | Reagovat

Super prvá časť :-P Teším sa na pokračovanie :-)

3 Peťúš Peťúš | Web | 8. února 2014 v 9:21 | Reagovat

bombová! :O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama