close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

♥ Poviedka "Sklamanie a bolesť"

26. ledna 2014 v 15:15 | adminka marissa. |  1. Diego a Roberta
Poviedku nájdete v Celom článku! :)

(Roberta)
Ležali sme s Diegom na jeho posteli a bozkávali sme sa. Zrazu vošiel jeho otec do jeho izby. Ja som sa vyľakane posadila a čakala som čo povie. ,, Diego, musíme sa porozprávať.. o Mabel " povedal hneď ako vošiel. ,, Tak idem teda, ahoj láska " a pobozkala som ho. Dvere som nechala trochu pootvorené a zostala som za nimi, aby som počula o čom sa vlastne chce Bustamante s Diegom rozprávať. Spoza dverí som počula ,, Mám tu pre teba jeden návrh ... tu máš auto .. a už nechcem aby si sa pokúšal kontaktovať Mabel.. " povedal León tým jeho typickým prízvukom. Keď som to počula, ako to hovorí povedala som vystražene potichu ,, čože? " no počúvala som ďalej, pokračoval Diego ,, Nie otec, toto nejde.. Nemôžem mamu vymeniť za nejaké hlúpe auto! " toto sa mi zdalo správne, ale León začal naliehať ,, Ty nerozumieš? Ja ti nedávam na výber, ja ti to prikazujem! či sa ti to páči, alebo nie. " chytala som sa za hlavu a dúfala som, že to auto Diego neprijme a nedá sa len tak ľahko odbiť. Diego nehovoril nič, tak pokračoval jeho otec ,, Syn môj, tvoja mama .. mi veľmi ublížila.. a nedovoľ aby ti to isté urobila Roberta.. " v tom mu Diego skočil do reči ,, Robertu ...do toho nezaťahuj! " stále sa to stupňovalo a León ho stále viac manipuloval
,, Dobre.. ale vieš, že nesmieš sa nechať ovládať ženami.. a preto ti tu nechávam kľúče od tvojho nového auta..zbohom " a vybral sa preč. ja som sa posunula od dverí ďalej, aby to vyzeralo tak že som nepočúvala. ,, Dovidenia " povedala som keď prechádzal okolo mňa, prekvapilo ma to no odzdravil ma. Bola som neskutočne sklamaná z toho, ako sa Diego nechá manipulovať. Zostala som stáť medzi dvermi a Diego sa kumne približoval a krútil hlavou. Bola som veľmi nahnevaná, Diego sa ku mne približoval ,, Môžeme pokračovať? " povedal s úsmevom. Ja som ale nechcela mať s ním už nič spoločné, až pokým sa nepostaví svojmu otcovi ako pravý chlap. Len som odvrkla ,, Nie.. nemôžeme už pokračovať v ničom! " povedala som so slzami v očiach ,, Tam máš auto.. zabav sa.. " dodala som a odišla som s plačom preč. Diego tam ostal stáť ako obarený, no nechala som ho tak a utiekla som do svojej izby. Vyrazila som dvere s plačom a vletela som na posteľ, zobrala som si do rúk vankúš a plakala som. José s Lupe prišli ku mne a pýtali sa čo sa stalo ,, Diego .. " nemohla som pokračovať ďalej, môj silný plač mi to nedovolil. Objali ma a Lupe sa pýtala ,, Roberta upokoj sa a vysvetli nám, čo sa vlastne stalo.. " ja som sa pokúšala dostať zo seba aspoň niečo ,, Nedokáže sa postaviť svojmu otcovi, ktorý ho manipuluje.. je ako zapredaný panák.. už nechcem .. " a ďalej som už nemohla. ,, Poď sem " pošepkala José s objali ma. Začula som klopanie na dvere a za nimi hlas, ktorý patril Diegovi ,, Roberta prosím ťa porozprávajme sa.. " z jeho hlasu bolo počuť zúfalstvo a strach. Sama som mala strach z toho, že ak sa to teraz skončí už nikdy nebudeme môcť byť spolu, ale nechcela som to takto. Uvedomila som si, že som podľahla tej silnej láske, ale v tom momente som nepočúvla svoj rozum ale srdce. Prečo sa musia tieto dva orgány vždy biť v názoroch? Prečo? Chcela som teraz Diegovi povedať, že je všetko v poriadku, ale môj rozum mi to nepovolil. Moje premýšľanie narušila José ,, Porozprávajte sa Roberta dobre? " mierne som prikývla. Lupita šla otvoriť Diegovi a obe sa vypraili preč. Ja som sedela na posteli a pozerala som uplakanými očami doneznáma. Diego pomaly prišiel a kľakol si vedľa postele s pohľadom na mňa. ,, Roberta, prosím ťa čo si chcela urobiť? " ja som bola plne rozhodnutá ,, To, čo aj urobím .. Diego ja s tebou nechcem byť takto.. Si ako poskok pre ocinka a nikdy sa mu nepostavíš pred oči a nedokážeš mu odporovať. Počúvaš každé jedno jeho slovo akoby bolo sväté a .. " v tom ma chytil za hlavu a pozeral sa mi do očí, so slzami v tých jeho ,, Ty to nechápeš.. musím sa dostať k mame a jediný spôsob ako to môžem urobiť je, že sa zblížim s otcom, nerozumieš? " ja som ironicky prikývla ,, Fajn, ale v tomto prípade mňa mať nebudeš.. " postavila som sa z postele a chcela som odísť, Diego ma zastavil ,, Roberta... " nedokončil, pretože som mu skočila do reči ,, Pusti ma! " povedala som odmerane a rozbehla som sa hore po schodoch rovno do kúpeľne. Posadila som sa na vaňu a začala som hlasno plakať. Nemôžem tomu uveriť, ako to mohlo tak rýchlo skončiť? Rozmýšľala som pozerajúc sa na prsteň od Diega, ktorý som mala na ruke. Milujem ho , tak veľmi ho ľúbim! Sme veľmi odlišní ! Každý vie, že to jediné čo nezvládnem sama je rozchod s Diegom.

(Diego)
Uvedomil som si, že to všetko, tie krásne chvíle sú preč. Veľmi ma to zabolelo pri srdci a so slzami v očiach som odkráčal preč. Vošiel som do svojej izby, otvoriť som skriňu a vytiahol som plechovky piva. Zobral som si gitaru do ruky a popíjal som. Pozeral som si texty, ktoré napísala Roberta, boli ako vytrhnuté z nášho príbehu. Musel som zabudnúť, aj keď viem že vždy ak sa o to pokúšam nejde to. Nedokážem zabudnúť na niečo tak silné! Prečo to muselo prejsť tak rýchlo. S plačom som si otváral ďalšiu plechovku piva a rozmýšľal som, dúfal som že toto všetko je sen. Pomaly som začínal mať halucinácie. Áno, sľúbil som Roberte že nebudem piť, ale teraz je to kvôli nej! Kvôli nej to vždy poruším! Otváral som si ďalšiu, no v tom vošli Thomas a Giovanni, ktorí okamžite pribehli ku mne a pokúšali sa mi to vziať. ,, Nieee, nechajte maa! " kričal som ,, Diego si príšerne opitý, pusti to, lebo ťa vyhodia! " upozorňoval ma Thomas, no bolo mi to jedno. Iné východisko som nevidel. Všetko bolo čierne! ,, čo sa vlastne stalo? " spýtal sa Giovanni. Ja som začal strašne plakať ,, Roberta ma opustila! A za to všetko.. môže môj otec! " a padol som Giovannimu do náručia. ,, Diego, poď, poď si ľahnúť " držal ma Giovanni a pokúšal sa ma zodvihnúť zo zeme. Spolu s Thomasom ma odniesli do postele, na ktorej som hneď zaspal.

(Roberta)
Takto to bolo aj na ďalší deň, keď som bola na ceste do kúpeľne. V mojej hlave boli len spomienky, krásne spomienky s mojou láskou. A hlavne smútok. Podišla som k zrkadlu a prestala som plakať. Pozrela som sa na seba a pomyslela som si. Si silná Roberta! Nemôžeš plakať kvôli Bustamantemu! Otvorila som prvú zásuvku a vytiahla som odtiaľ make-up, špirálu a ceruzku. Utrela som si slzy a namaľovala som sa. Zišla som dolu za babami a odmerane som povedala ,, Môžeme ísť " oni na mňa pozerali s otvorenými ústami a stáli tam ako priklincované. Ja som bola vyrovnaná, odhodlaná ísť na vyučovanie ..
Vošla som do triedy a všetci zrejme o tom už vedeli, pretože ja som vošla s úsmevom a oni na mňa pozerali ako na zjavenie.

(Diego)
V spánku som počul hlasy mojich kamarátov ,, Diego vstávaj, zmeškáme vyučovanie a zasa kvôli tebe a tvojej opici však?! " otvoril som oči a cítil som tú bolesť hlavy. Priložil som si ruku na hlavu a povzdychol som si ,, Čo to je za bolesť? " očividne ich to prestalo baviť, Giovanni sa otočil a povedal ,, Fajn, tak ideme bez neho.. " ja som natiahol ruku a zakričal som ,, Počkajte! " v tom som sa ocitol na zemi, veľmi ich to pobavilo pretože sa začali smiať. Dvihli ma zo zeme a ja som sa ledva-ledva obliekol do uniformy a vyšiel s nimi z izby. Vedel som, že zas uvidím Robertu, nechcel som ju vidieť! Ale nemal som inú možnosť. Zaľúbil som sa a som zbabelec, tak to teraz musím znášať. Keď sme prišli do triedy, bola tam už profesorka Julia. Sedela za stolom a Giovanni jej to začal vysvetľovať ,, Prepáčte, ale mali sme tu menší problém, Diegovi bolo trochu zle..Tak prepáčte že meškáme.. " ona len odvrkla ako vždy ,, V poriadku, sadnite si " no prekvapilo ma, že nám nezapísala absenciu. Môj pohľad upadol na Robertu, vyzerala divne. Mala tak vražedný pohľad, že som sa jej normálne bál ďalej pozerať do očí. Pomaly som si šiel sadnúť na svoje miesto a zvykal som si na systém ako bol predtým. Urážky, hádky a ignorácia. Bál som sa na ňu pozrieť, na každého tak zúrivo zazerala, no vyzerala byť odmeraná a vyrovnaná s tým, že som blbec. No tak rýchlo sa jej nevzdám, získam ju späť!


Kopírovať len s ikonkou !

adminka marissa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Miška Miška | Web | 26. ledna 2014 v 17:29 | Reagovat

úžasná časť ako vždy, síce smutná ale krásna a musím povedať že odkedy sme Affs čítam tvoje poviedky a píšeš fakt nádherne ! :)

2 Live My Sueno Live My Sueno | Web | 26. ledna 2014 v 17:55 | Reagovat

Krásne :-(

3 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 27. ledna 2014 v 8:17 | Reagovat

Smutný díl :( Doufám, že brzy bude zase všechno fajn. Těším se na pokráčko :)

4 Dulce Nika Dulce Nika | Web | 27. ledna 2014 v 18:30 | Reagovat

ďakujem, veľmi pekné, aj keď smutné

5 Henušqa Henušqa | Web | 27. ledna 2014 v 20:37 | Reagovat

Smutná časť :-( Dúfam, že si to medzi sebou vyriešia a že budú zas spolu :-) Teším sa na pokračovanie :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama