
Poviedku nájdete v Celom článku! :)
Diego: Boli sme v izbe s Giovannim a Thomasom,ležali každý na svojej posteli a ja som rozmýšľal nad Robertou.V tom prišiel Javier.Všimol som si že bol nejaký rozbehnutý, no ja som bol stále ponorený vo svojich myšlienkach.V tom nahnevane povedal ,,Počúvaj ma Diego, Robertu nechaj tak jasné?!" ja som sa len s iróniou zasmial ,,Ach Javi, si ty ale úbožiak!".On dvihol na mňa prst a hovoril ,,Pozri sa asi si ma nepochopil...chcem Robertu a aj ju dostanem!"
.Ja som si sadol na posteľ a povedal ,,Tak to sa ... uvidí!" usmial som sa ironicky na Javiera.On mi povedal ,,Chceš to vidieť?Tak pozeraj!" otočil sa a chcel ísť z izby, predpokladám že za Robertou.No ja som sa postavil, chytil za rameno a upozornil som ho ,,Roberte...Daj pokoj!" Javier nahodil vysmiaty výraz, aby vyzeral ako že sa ma nebojí ,,Vyhrážaš sa mi Diegito?".,,Nie..Ja ťa len..upozorňujem!" v tom som ho pustil a odsotil preč.Sadol som si a napísal SMS-ku otcovi aby mi vybavil povolenie odísť zo školy.Spomenul som si, že o 2 dni má Roberta narodeniny a ešte som jej nič nekúpil.Musí to byť niečo pekné, nech sa poteší.A dúfam, že Javier sa k nej za ten čas, čo budem preč nepriblíži lebo ma vážne porazí.Prezliekol som sa z uniformy a otec bol o nejaký čas v škole.O všetkom vedel tak sa na nič nepýtal.Len či mám dosť peňazí.Vyrazili sme do najdrahšieho obchodného centra, kde boli drahé šperky,oblečenie a podobné veci.Vôbec som netušil čo jej kúpim,ale predsa som zašiel do jedného z tých obchodov.Obzeral som si všetky šperky.Mladá pani, ktorá v tom obhcode pracovala sa ma spýtala ,,Pomôžem vám mladý muž?" ja som pomoc prijal, potreboval som poradiť od ženy ,,Áno, chcel by som kúpiť jednému dievčaťu k narodeninám nejaký darček.Nechcem aby to niečo príliš lacné.Ja viem, som trochu komplikovaný.." predavačka mi s úsmevom povedala ,,Nie,to je v pohode rada vám pomôžem.".Prešla k veľkému sklenenému regálu, kde boli náhrdelníky ,,Ešte by som sa chcela spýtať, chcete striebro, alebo zlato?A potom tu máme ešte nejaké, ale trochu drahšie investície.." Ja som v tom uvidel úplne v strede krásny prsteň s diamantmi, hneď som sa spýtal ,,Môžete mi ho ukázať?".Bol dokonalý presne ako Roberta!Predavačka ma ochotne obslúžila ,,Jasné, nech sa páči.." vytiahla prsteň,ktorý bol za sklom a dala mi ho do ruky.Bez rozmýšľania som povedal ,,Beriem ho!".Mal dosť veľkú hodnotu, takže väčšinu peňazí,ktoré som mal v hotovosti som minul,ale ešte stále som mal kreditnú kartu a mne sa to zdalo málo.Prešli sme k pokladni a spoločne sme vyberali ešte krabičku, do ktorej prsteň uložím.Nakoniec to bola krásna trblietavá hviezda, pretože mi pripomínala Robertu keď je na pódiu.Zaplatil som, poďakoval a zašiel som pozrieť ešte nejaké veci.Nesmeli chýbať samozrejme kvety, veľa kvetov a plyšový macko,ktorý poteší asi každé dievča.Nechcel som aby to bolo prehnané, ale nakoniec sa mi to nepodarilo.Bolo to..dosť prehnané, ale ja som bol spokojný.S otcom som si šiel ešte vybrať oblek na Robertinu oslavu a išli sme sa ešte najesť a odviezol ma naspäť do školy.Bol som dosť unavený, ale musel som ešte vidieť Robertu.Tak som sa rozhodol ísť za ňou do izby a pozdraviť ju.
.Ja som si sadol na posteľ a povedal ,,Tak to sa ... uvidí!" usmial som sa ironicky na Javiera.On mi povedal ,,Chceš to vidieť?Tak pozeraj!" otočil sa a chcel ísť z izby, predpokladám že za Robertou.No ja som sa postavil, chytil za rameno a upozornil som ho ,,Roberte...Daj pokoj!" Javier nahodil vysmiaty výraz, aby vyzeral ako že sa ma nebojí ,,Vyhrážaš sa mi Diegito?".,,Nie..Ja ťa len..upozorňujem!" v tom som ho pustil a odsotil preč.Sadol som si a napísal SMS-ku otcovi aby mi vybavil povolenie odísť zo školy.Spomenul som si, že o 2 dni má Roberta narodeniny a ešte som jej nič nekúpil.Musí to byť niečo pekné, nech sa poteší.A dúfam, že Javier sa k nej za ten čas, čo budem preč nepriblíži lebo ma vážne porazí.Prezliekol som sa z uniformy a otec bol o nejaký čas v škole.O všetkom vedel tak sa na nič nepýtal.Len či mám dosť peňazí.Vyrazili sme do najdrahšieho obchodného centra, kde boli drahé šperky,oblečenie a podobné veci.Vôbec som netušil čo jej kúpim,ale predsa som zašiel do jedného z tých obchodov.Obzeral som si všetky šperky.Mladá pani, ktorá v tom obhcode pracovala sa ma spýtala ,,Pomôžem vám mladý muž?" ja som pomoc prijal, potreboval som poradiť od ženy ,,Áno, chcel by som kúpiť jednému dievčaťu k narodeninám nejaký darček.Nechcem aby to niečo príliš lacné.Ja viem, som trochu komplikovaný.." predavačka mi s úsmevom povedala ,,Nie,to je v pohode rada vám pomôžem.".Prešla k veľkému sklenenému regálu, kde boli náhrdelníky ,,Ešte by som sa chcela spýtať, chcete striebro, alebo zlato?A potom tu máme ešte nejaké, ale trochu drahšie investície.." Ja som v tom uvidel úplne v strede krásny prsteň s diamantmi, hneď som sa spýtal ,,Môžete mi ho ukázať?".Bol dokonalý presne ako Roberta!Predavačka ma ochotne obslúžila ,,Jasné, nech sa páči.." vytiahla prsteň,ktorý bol za sklom a dala mi ho do ruky.Bez rozmýšľania som povedal ,,Beriem ho!".Mal dosť veľkú hodnotu, takže väčšinu peňazí,ktoré som mal v hotovosti som minul,ale ešte stále som mal kreditnú kartu a mne sa to zdalo málo.Prešli sme k pokladni a spoločne sme vyberali ešte krabičku, do ktorej prsteň uložím.Nakoniec to bola krásna trblietavá hviezda, pretože mi pripomínala Robertu keď je na pódiu.Zaplatil som, poďakoval a zašiel som pozrieť ešte nejaké veci.Nesmeli chýbať samozrejme kvety, veľa kvetov a plyšový macko,ktorý poteší asi každé dievča.Nechcel som aby to bolo prehnané, ale nakoniec sa mi to nepodarilo.Bolo to..dosť prehnané, ale ja som bol spokojný.S otcom som si šiel ešte vybrať oblek na Robertinu oslavu a išli sme sa ešte najesť a odviezol ma naspäť do školy.Bol som dosť unavený, ale musel som ešte vidieť Robertu.Tak som sa rozhodol ísť za ňou do izby a pozdraviť ju.--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Roberta: Konečne som si zohnala šaty na moju oslavu, ktorá bude už o dva dni.Nemôžem uveriť tomu že už budem mať 17, plynie to tak rýchlo.S Miou sme sa rozhodli urobiť ju spoločne, presne ako minulý rok.Nakoniec to bolo skvelé!Chcela som si šaty ešte raz vyskúšať, pretože sa mi naozaj páčili.
Dala som si dolu tričko a šla som do skrine nájsť šaty..v tom niekto vošiel, aj keď som nepočula žiadne kroky, videla som v zrkadle Diega ako vchádza.Hneď som skríkla ,,Diego!".On sa začal vykrúcať, keďže ma tak videl ,,Prepáč Roberta, nevedel som že sa prezliekaš, alebo čo robíš,nevedel som že ťa tu nájdem takto!".Nebola som príliš naštvaná, bola som viac zvedavá čo odomňa chcel.Stála som tam so založenými rukami a povedala ,,Chcela som si len skúsiť šaty na oslavu, tak počkaj hneď sa oblečiem a porozprávame sa...otoč sa!".Diego to zjavne odmietol ,,Načo Roberta veď som ťa už videl!".Rýchlo som dala na seba tričko a šli sme si sadnúť na gauč, ktorý sme mali v izbe pri okne.,,No..tak hovor." Diego sa na mňa začudovane pozrel ,,čo mám hovoriť, prišiel som ťa len pozrieť vieš?".Kývla som hlavou a povedala ,,Tak dobre no, videl si ma môžeš už ísť nie?Vieš, nechcem ťa vyhadzovať ale chcela by som si ísť už ľahnúť, zajtra je škola a okrem toho potom hneď musím ísť pomôcť s organizovaním posledných úprav.Viem že na to máme ľudí , ale chcem sa tam ísť pozrieť.".Diego s pochopením odpovedal ,,No dobre, tak idem..ale chcem sa ťa ešte niečo spýtať!".So súhlasom som odpovedala ,,No dobre pýtaj sa..".Diego vyzeral dosť zvedavo ,,Bol Javier za tebou?" ja som sa zamyslela a nakoniec som mu povedala ,,No, vraj ma hľadal a volal mi, ospravedlňoval sa za to čo urobil a ja som mu odpustila, aj keď ma musel dlho presviedčať nemala som náladu sa s ním hádať..ale to je všetko..prečo?".Diego len stlačil päste a povedal ,,Ja ho zabijem!" zobral sa a ušiel preč..ani som mu nestihla povedať nech mu nič nerobí.No ľahla som si a zaspala.Na ďalší deň som všetko povybavovala, musela som zháňať mamu, ale nakoniec po mňa prišla a zaviedla ma pri organiáciu oslavy.Bola som s tým veľmi spokojná.Všetko fungovalo ako som si predstavovala, tak nebolo treba nič riešiť.Pomohla som s poslednými úpravami a zatvorili sa dvere.Bol už večer keď som odtiaľ odchádzala, takže hneď do postele.Ani som sa nenazdala a už tu bol ten deň.Moje narodeniny.Bola som zasa o rok staršia, mala som 17.Celý deň som mala voľno a Gandía všetkým pozvaným vybavil voľno aj na ďalší deň, keďže ho Alma o to požiadala.Od rána som chodila po vizážistkách, bola som s mamou doma a pomaly sme sa pripravovali.Musela som s Miou všetkých odvolať či naozaj prídu.Keď sme konečne všetko dokončili a boli sme s Miou u najlepšieho kaderníka v Mexiku, začali sme sa rozprávať.Mia si povzdychla ,,Ach Roberta nemôžem uveriť tomu, že máme už 17.Máme dokonca viac vrások!" ja som sa zasmiala ,,Mia prestaň, veď nie sme až také staré a vrásky nemáš..povedz mi radšej, či si na nič nezabudla.." Mia sa ma vyčítavo spýtala ,,Pochybuješ o mne?Jasné že nie!".
Ja som jej jednoznačne odpovedala ,,Nie Mia, len sa pýtam či si na nič nezabudla, dúfam že všetko bude tak ako má.".Mia začala rozprávať úplne od témy a cítila som v jej hlase nadšenie ,,Počuj Roberta!Ako to je medzi tebou a Diegom?Keď ste sa nevideli tak dlho.." ja som len pregúlila očami a odpovedala ,,S Diegom sme sa udobrili a dohodli sme sa, že nebudeme nič riešiť takže sme v pohode.A čo ty a Miguel?".Mii sa úplne rozžiaril pohľad ,,Pozri je to môj sedliačik.Zbožňujeme sa!" ja som sa len usmiala a povedala ,,Tak to sa teším.".V tom kaderníci vyrušili našu debatu ,,Tak dámy, je hotovo!" my sme sa postavili pred zrkadlo a obzreli si nový účes.Potom plná nadšenia som povedala Mii ,,Tak bárbi, táto noc bude skvelá!" ona mi s odhodlaním povedala ,,To si píš Roberta!".Vrátili sme sa späť do školy, kde prišli mojej mamy najlepšie stylistky, ktoré nám urobili mejkap.Trvalo to celkom dlho no výsledok bol super.Posledná vec - konečne sme si obliekli naše šaty, obuli topánky, dokonale sme sa upravili a vyrazili na miesto, kde sa mala konať oslava.Všetci už poprichádzali.Nikto nás nevidel, má to byť prekvapenie.Na začiatku ako obvykle začali hrať naše videá z detstva plné spomienok a zážitkov, pri ktorých sa väčšine ľudí tlačili von slzy.O chvíľu sme vyšli na pódium, keď sme začuli naše mená!Všetci začali tlieskať.A začala sa zábava!Rýchlo za mnou prišla Lupita a celá nadšená mi začala hovoriť samé komplimenty ,,Roberta si krásna!Všetko najlepšie mačička moja!" objala som Lupe a poďakovala som jej.Už dlhú chvíľu som hľadala Diega no nevidela som ho.Zrazu som začula hlas, jeho hlas.stál za mnou a povedal ,,Roberta si krásna!" ja som sa otočila a tiež som mu poďakovala.Pozerali sme sa na seba no tú krásnu chvíľku nám prerušil, kto iný ako Javier.Chytil ma za ruku a rýchlo ponáhľal preč ,,Roberta, Roberta rýchlo poď sem!" ja som teda išla, ale stále som nevedela odtrhnúť od Diega oči.On tam zostal naďalej stáť, pretože som mu povedala že nech počká.Javier ma priviedol von pred budovu.Pýtala som sa ho ,,čo sa deje?" on ma začal upokojovať ,,Ale nič Roberta..".
Naštvane som sa ho spýtala ,,Tak načo si ma potom volal von?" on ma chytil za ruky a začal hovoriť ,,Pretože nechcem aby si bola s Diegom,ktorý ťa len klame.Pozri, on sa nezmenil ani za ten čas keď si bola preč.Je nenapraviteľný Roberta." ja som mu verila, ale odpovedala som aj napriek tomu čo mi povedal neisto ,,Ja neviem, nedokázala som naňho prestať myslieť." Javier sa ku mne približoval stále viac a viac, nakoniec mi povedal ,,Tak teraz skús myslieť na mňa.." bol už skoro pri mne a chcel ma pobozkať.,Zabudni na toho idiota Diega, mysli na mňa, on ťa klame." V tom prišiel Diego a zjavne to počul, bol celý rozčúlený ,,Ty teraz zabudneš kto si imbecil!".Neudržal sa a uťal mu dobrú facku,po ktorej Javier padol na zem.Ja som bola trochu vyľakaná ale nezaujímalo ma to.,,Zase ťa obťažuje?" opýtal sa ma Diego, ja som sa snažila vykrúcať ,,Nie, len sme sa rozprávali, ale som rada že si prišiel Diego." usmial sa a dal mi návrh ,,Poď somnou!" bola som veľmi zvedavá ,,Kam?" Diego ma chytil za ruku a potiahol preč ,,Uvidíš!".
Prišli sme von na terasu, ktorá bola obsypaná kvetmi a sviečkami.Tam čakal na mňa môj darček.Bol tam veľký plyšový macko s veľkou kyticou ruží.Ja som si zo šoku od toho úžasu priložila ruku na ústa.Diego sa na mňa pozrel a povedal mi ,,To je pre teba, všetko najlepšie Roberta!".Bola som veľmi šťastná, v tom som Diega objala a povedala som ,,Diego je to veľmi pekné, je to nádherné!Ale nemusel si si robiť starosti.." ,,Ja viem že nie..ale chcel som ťa potešiť.." ja som mu s úsmevom na perách povedala ,,Ďakujem Diego!" a dala som mu pusu na líce.Prešla som k ružiam a ovoňala som ich, boli dokonalé!Potom som sa usmiala na macka a otočila som sa..hneď zamnou stál Diego akoby na niečo čakal..Mal záhadný pohľad a povedal ,,Mám tu pre teba..ešte niečo.." ja som neverila vlastným očiam, bolo to krásne.Zrazu vytiahol malú hviezdičku, bolo to ako nejaká krabička a celá sa trblietala.Koktavo a nechápavo som sa spýtala ,,č-čo to je?" Diego ju otvoril a bol tam krásny prsteň,ktorý mi vyrazil dych.Diego ho vybral z krabičky a navliekol mi ho na prst.,,Diego to je.." náhle mi skočil do reči ,,nehovor nič!Ja už nevydržím!Roberta bola si preč skoro rok a skoro...skoro ma porazilo!Celý ten čas som nikoho nemal, čakal som kým sa vrátiš.Každým dňom si mi chýbala viac a viac a už nechcem aby si odišla." nechápavo, ale s nadšením v očiach som sa ho spýtala ,,ale prečo?!"
On si ma pritiahol k sebe, silne sa mi pozrel do očí a s istotou povedal ,,Roberta ja ťa milujem!Aj keď mi neveríš a myslíš si že si robím srandu,ja ťa naozaj milujem!".Toto som nečakala!Začala som hovoriť ,,Diego,.." a zasa mi skočil do reči ,,Nie, nie..nič nehovor!" v tom ma pobozkal.Ja som chcela to isté a tak som neprotestovala ako som mala v obľube.Bolo to úžasné.Po tejto krásnej sladkej chvíľke som sa odtiahla, Diego sa vyľakal ,,čo sa deje Roberta?" ja som sa zahľadela do jeho pohľadu a konečne som mu povedala o mojich citoch ,,Ľúbim ťa!A celý ten čas, v Európe..veď vieš..myslela som iba na teba." zasmial sa a pobozkal ma, po chvíli sa ma spýtal ,,vrátiš sa ku mne?" ja som sa usmiala a zavesila som sa okolo jeho krku. ,,Áno" povedala som s istotou pozerajúc sa striedavo na jeho pery a oči.
On sa očividne veľmi potešil ,,Naozaj?" začala som sa smiať ,,Áno Diegooo." potom ma zasa pobozkal.Obaja sme z toho mali veľkú radosť,tešila som sa z tohto momentu a dúfala som, že budeme spolu navždy.Vyrušil nás ohňostroj.Všetci boli vonku a my hore na terase spolu.Pozerali sme na ohňostroj a tešili sme sa z toho ako to všetko dopadlo.Aj keď som sa bála vrátiť sa k Diegovi, v tej chvíli som nemyslela na nič iné len na to, že budeme zase spolu.Všetko to bolo také sladké!Až kým ..
Dala som si dolu tričko a šla som do skrine nájsť šaty..v tom niekto vošiel, aj keď som nepočula žiadne kroky, videla som v zrkadle Diega ako vchádza.Hneď som skríkla ,,Diego!".On sa začal vykrúcať, keďže ma tak videl ,,Prepáč Roberta, nevedel som že sa prezliekaš, alebo čo robíš,nevedel som že ťa tu nájdem takto!".Nebola som príliš naštvaná, bola som viac zvedavá čo odomňa chcel.Stála som tam so založenými rukami a povedala ,,Chcela som si len skúsiť šaty na oslavu, tak počkaj hneď sa oblečiem a porozprávame sa...otoč sa!".Diego to zjavne odmietol ,,Načo Roberta veď som ťa už videl!".Rýchlo som dala na seba tričko a šli sme si sadnúť na gauč, ktorý sme mali v izbe pri okne.,,No..tak hovor." Diego sa na mňa začudovane pozrel ,,čo mám hovoriť, prišiel som ťa len pozrieť vieš?".Kývla som hlavou a povedala ,,Tak dobre no, videl si ma môžeš už ísť nie?Vieš, nechcem ťa vyhadzovať ale chcela by som si ísť už ľahnúť, zajtra je škola a okrem toho potom hneď musím ísť pomôcť s organizovaním posledných úprav.Viem že na to máme ľudí , ale chcem sa tam ísť pozrieť.".Diego s pochopením odpovedal ,,No dobre, tak idem..ale chcem sa ťa ešte niečo spýtať!".So súhlasom som odpovedala ,,No dobre pýtaj sa..".Diego vyzeral dosť zvedavo ,,Bol Javier za tebou?" ja som sa zamyslela a nakoniec som mu povedala ,,No, vraj ma hľadal a volal mi, ospravedlňoval sa za to čo urobil a ja som mu odpustila, aj keď ma musel dlho presviedčať nemala som náladu sa s ním hádať..ale to je všetko..prečo?".Diego len stlačil päste a povedal ,,Ja ho zabijem!" zobral sa a ušiel preč..ani som mu nestihla povedať nech mu nič nerobí.No ľahla som si a zaspala.Na ďalší deň som všetko povybavovala, musela som zháňať mamu, ale nakoniec po mňa prišla a zaviedla ma pri organiáciu oslavy.Bola som s tým veľmi spokojná.Všetko fungovalo ako som si predstavovala, tak nebolo treba nič riešiť.Pomohla som s poslednými úpravami a zatvorili sa dvere.Bol už večer keď som odtiaľ odchádzala, takže hneď do postele.Ani som sa nenazdala a už tu bol ten deň.Moje narodeniny.Bola som zasa o rok staršia, mala som 17.Celý deň som mala voľno a Gandía všetkým pozvaným vybavil voľno aj na ďalší deň, keďže ho Alma o to požiadala.Od rána som chodila po vizážistkách, bola som s mamou doma a pomaly sme sa pripravovali.Musela som s Miou všetkých odvolať či naozaj prídu.Keď sme konečne všetko dokončili a boli sme s Miou u najlepšieho kaderníka v Mexiku, začali sme sa rozprávať.Mia si povzdychla ,,Ach Roberta nemôžem uveriť tomu, že máme už 17.Máme dokonca viac vrások!" ja som sa zasmiala ,,Mia prestaň, veď nie sme až také staré a vrásky nemáš..povedz mi radšej, či si na nič nezabudla.." Mia sa ma vyčítavo spýtala ,,Pochybuješ o mne?Jasné že nie!".
Ja som jej jednoznačne odpovedala ,,Nie Mia, len sa pýtam či si na nič nezabudla, dúfam že všetko bude tak ako má.".Mia začala rozprávať úplne od témy a cítila som v jej hlase nadšenie ,,Počuj Roberta!Ako to je medzi tebou a Diegom?Keď ste sa nevideli tak dlho.." ja som len pregúlila očami a odpovedala ,,S Diegom sme sa udobrili a dohodli sme sa, že nebudeme nič riešiť takže sme v pohode.A čo ty a Miguel?".Mii sa úplne rozžiaril pohľad ,,Pozri je to môj sedliačik.Zbožňujeme sa!" ja som sa len usmiala a povedala ,,Tak to sa teším.".V tom kaderníci vyrušili našu debatu ,,Tak dámy, je hotovo!" my sme sa postavili pred zrkadlo a obzreli si nový účes.Potom plná nadšenia som povedala Mii ,,Tak bárbi, táto noc bude skvelá!" ona mi s odhodlaním povedala ,,To si píš Roberta!".Vrátili sme sa späť do školy, kde prišli mojej mamy najlepšie stylistky, ktoré nám urobili mejkap.Trvalo to celkom dlho no výsledok bol super.Posledná vec - konečne sme si obliekli naše šaty, obuli topánky, dokonale sme sa upravili a vyrazili na miesto, kde sa mala konať oslava.Všetci už poprichádzali.Nikto nás nevidel, má to byť prekvapenie.Na začiatku ako obvykle začali hrať naše videá z detstva plné spomienok a zážitkov, pri ktorých sa väčšine ľudí tlačili von slzy.O chvíľu sme vyšli na pódium, keď sme začuli naše mená!Všetci začali tlieskať.A začala sa zábava!Rýchlo za mnou prišla Lupita a celá nadšená mi začala hovoriť samé komplimenty ,,Roberta si krásna!Všetko najlepšie mačička moja!" objala som Lupe a poďakovala som jej.Už dlhú chvíľu som hľadala Diega no nevidela som ho.Zrazu som začula hlas, jeho hlas.stál za mnou a povedal ,,Roberta si krásna!" ja som sa otočila a tiež som mu poďakovala.Pozerali sme sa na seba no tú krásnu chvíľku nám prerušil, kto iný ako Javier.Chytil ma za ruku a rýchlo ponáhľal preč ,,Roberta, Roberta rýchlo poď sem!" ja som teda išla, ale stále som nevedela odtrhnúť od Diega oči.On tam zostal naďalej stáť, pretože som mu povedala že nech počká.Javier ma priviedol von pred budovu.Pýtala som sa ho ,,čo sa deje?" on ma začal upokojovať ,,Ale nič Roberta..".
Naštvane som sa ho spýtala ,,Tak načo si ma potom volal von?" on ma chytil za ruky a začal hovoriť ,,Pretože nechcem aby si bola s Diegom,ktorý ťa len klame.Pozri, on sa nezmenil ani za ten čas keď si bola preč.Je nenapraviteľný Roberta." ja som mu verila, ale odpovedala som aj napriek tomu čo mi povedal neisto ,,Ja neviem, nedokázala som naňho prestať myslieť." Javier sa ku mne približoval stále viac a viac, nakoniec mi povedal ,,Tak teraz skús myslieť na mňa.." bol už skoro pri mne a chcel ma pobozkať.,Zabudni na toho idiota Diega, mysli na mňa, on ťa klame." V tom prišiel Diego a zjavne to počul, bol celý rozčúlený ,,Ty teraz zabudneš kto si imbecil!".Neudržal sa a uťal mu dobrú facku,po ktorej Javier padol na zem.Ja som bola trochu vyľakaná ale nezaujímalo ma to.,,Zase ťa obťažuje?" opýtal sa ma Diego, ja som sa snažila vykrúcať ,,Nie, len sme sa rozprávali, ale som rada že si prišiel Diego." usmial sa a dal mi návrh ,,Poď somnou!" bola som veľmi zvedavá ,,Kam?" Diego ma chytil za ruku a potiahol preč ,,Uvidíš!".
Prišli sme von na terasu, ktorá bola obsypaná kvetmi a sviečkami.Tam čakal na mňa môj darček.Bol tam veľký plyšový macko s veľkou kyticou ruží.Ja som si zo šoku od toho úžasu priložila ruku na ústa.Diego sa na mňa pozrel a povedal mi ,,To je pre teba, všetko najlepšie Roberta!".Bola som veľmi šťastná, v tom som Diega objala a povedala som ,,Diego je to veľmi pekné, je to nádherné!Ale nemusel si si robiť starosti.." ,,Ja viem že nie..ale chcel som ťa potešiť.." ja som mu s úsmevom na perách povedala ,,Ďakujem Diego!" a dala som mu pusu na líce.Prešla som k ružiam a ovoňala som ich, boli dokonalé!Potom som sa usmiala na macka a otočila som sa..hneď zamnou stál Diego akoby na niečo čakal..Mal záhadný pohľad a povedal ,,Mám tu pre teba..ešte niečo.." ja som neverila vlastným očiam, bolo to krásne.Zrazu vytiahol malú hviezdičku, bolo to ako nejaká krabička a celá sa trblietala.Koktavo a nechápavo som sa spýtala ,,č-čo to je?" Diego ju otvoril a bol tam krásny prsteň,ktorý mi vyrazil dych.Diego ho vybral z krabičky a navliekol mi ho na prst.,,Diego to je.." náhle mi skočil do reči ,,nehovor nič!Ja už nevydržím!Roberta bola si preč skoro rok a skoro...skoro ma porazilo!Celý ten čas som nikoho nemal, čakal som kým sa vrátiš.Každým dňom si mi chýbala viac a viac a už nechcem aby si odišla." nechápavo, ale s nadšením v očiach som sa ho spýtala ,,ale prečo?!"
On si ma pritiahol k sebe, silne sa mi pozrel do očí a s istotou povedal ,,Roberta ja ťa milujem!Aj keď mi neveríš a myslíš si že si robím srandu,ja ťa naozaj milujem!".Toto som nečakala!Začala som hovoriť ,,Diego,.." a zasa mi skočil do reči ,,Nie, nie..nič nehovor!" v tom ma pobozkal.Ja som chcela to isté a tak som neprotestovala ako som mala v obľube.Bolo to úžasné.Po tejto krásnej sladkej chvíľke som sa odtiahla, Diego sa vyľakal ,,čo sa deje Roberta?" ja som sa zahľadela do jeho pohľadu a konečne som mu povedala o mojich citoch ,,Ľúbim ťa!A celý ten čas, v Európe..veď vieš..myslela som iba na teba." zasmial sa a pobozkal ma, po chvíli sa ma spýtal ,,vrátiš sa ku mne?" ja som sa usmiala a zavesila som sa okolo jeho krku. ,,Áno" povedala som s istotou pozerajúc sa striedavo na jeho pery a oči.
On sa očividne veľmi potešil ,,Naozaj?" začala som sa smiať ,,Áno Diegooo." potom ma zasa pobozkal.Obaja sme z toho mali veľkú radosť,tešila som sa z tohto momentu a dúfala som, že budeme spolu navždy.Vyrušil nás ohňostroj.Všetci boli vonku a my hore na terase spolu.Pozerali sme na ohňostroj a tešili sme sa z toho ako to všetko dopadlo.Aj keď som sa bála vrátiť sa k Diegovi, v tej chvíli som nemyslela na nič iné len na to, že budeme zase spolu.Všetko to bolo také sladké!Až kým ..Kopírovať len s ikonkou !
adminka marissa.































krásna :)