22. února 2014 v 16:24 | adminka marissa.
|
Poviedku nájdete v Celom Článku! :)
(Roberta)
Pozrela som sa na neho a prikývla som
,, Áno máš pravdu, ale radšej poďme do školy.. " on sa na mňa len pozeral a v tom som vykríkla
,, Do kelu! " chytila som sa za hlavu, Diego sa na mňa vystrašene pozrel a spýtal sa
,, Čo sa deje? " Ja som si povzdychla s rukou na čele
,, Na dnes mám dohodnuté fotenie a bude to už o pol hodinu.. Musím ísť " a začala som hľadať svoj mobil a prezliekať sa.
,, Pôjdem radšej s tebou " povedal Diego, ja som bola veľmi v strese a vykríkla som
,, Nie, netreba.. nemôžeš somnou chodiť niekam po zvyšok svojho života! " Diego rozčúlene protestoval
,, Nechcem aby sa ti niečo stalo! " nakonie som pristúpila
,, No tak dobre, pôjdeme " podišla som k nemu a vyrazili sme z domu. Cesta netrvala dlho, vošli sme do ateliéru a boli tam samí asistenti. Rýchlo doletel za mnou jeden muž
,, Vy ste Roberta? " jemne som prikývla
,, Tak prosím vás poďte somnou, budeme fotiť vo všetkých druhoch oblečenia .. od džínsov, až po bikiny " Diego hneď vystrašene zareagoval
,, Bikiny? " ja som ho chytila za rameno, aby sa trochu upokojil.
,, Láska, sú to iba fotky " povedala som, keď odišiel ten pán, ktorý ma volal. Diego bol ďalej podráždený a so založenými rukami hovoril
,, Ale sú to fotky okrem iného aj v bikinách! A okrem toho .. ty budeš na nich tak sexy.. a bude ich vidieť každý úchyl! "kričal. Ja som sa usmiala a zavtipkovala som
,, Zlatko, nezabúdaj, že aj ty si jeden z tých úchylov " on naďalej žiarlil
,, Ale ja som tvoj! A, ale .. Roberta rozmysli si to! " prikývla som s úsmevom a pobozkala som ho. Ako vždy nás musí niekto vyrušiť, tentokrát to bol jeho mobil. Diego si vzdychol a vytiahol z vrecka mobil. Bola to správa. Po prečítaní mal veľmi vystrašený pohľad a ja som sa zamračila tiež
,, Čo sa deje? " Diego mal naďalej ten sklamaný, zničený a vystresovaný pohľad
,, Je to správa " odpovedal zroneným hlasom. Ja som začala s iróniou
,, Áno? Ja som si myslela, že si tam prezeráš nejaké super auto alebo čo ... no tak, čo sa tam píše? " spýtala som sa ho zvedavo. On si prešiel rukou po čele a s ťažkosťou povedal
,, Niečo s mojim otcom.. prišlo mi to z neznámeho čísla, musím ísť ihneď do školy inak nás vyhodia " ja som naňho vykríkla
,, Čoo? ". Diego bol rovnako šokovaný ako ja, ale začal hneď panikáriť
,, Ja radšej pôjdem, potom mi zavolaj a zastavím sa po teba. Musím rýchlo utekať do školy aby niečo ten môj otec nevyviedol. Tak ahoj, drž sa " pobozkal ma a nechal ma tam stáť s obavami v očiach. Zatvorili sa za ním dvere a ja som sa vybrala do ateliéru
,, Tak, čo budeme fotiť ako prvé? " spýtala som sa nejakých mužov za počítačmi a ktorí pobehovali okolo so šatami a čakali na mňa.
,, Začneme niečim športovým no a potom budeme postupne pokračovať " ozval sa jeden z nich. Prikývla som a mohlo sa začať fotenie.
(Diego)
Vošiel som do školy a rozmýšľal som čo môže otec odomňa chcieť. Stretol som ho v návštevnej miestnosti.
,, Čo chceš? " spýtal som sa odmerane a bez pozdravu.
,, Sadni si synak " povedal pokojne a ukazoval popri tom na gauč na znak toho, aby som sa naň posadil. Založil som rukami a odvrkol som
,, Netreba, povedz mi čo chceš ". Potiahol si z cigarety a povedal
,, Chcem aby si sa rozišiel s Robertou.. " neveril som vlastným ušiam
,, Čo? " skríkol som rozčúlene. On ma začal upokojovať
,, Počkaj, nebude to zadarmo .. ak sa s ňou rozídeš budeš môcť byť so svojou mamou " ironicky som sa zasmial a odpovedal som
,, Tvojim rečiam neverím.. a okrem toho nebudeš mi nikoho zakazovať ". On si povzdychol a začal sa vyhrážať
,, Fajn, tak ak to nejde po dobrom.. ak sa ňou nerozídeš dám ťa na vojenskú školu niekde poriadne ďaleko! A dobre si rozmysli, čo urobíš! Pekne jej povieš, že nie je dievča pre teba a necháš ju. Dám si na teba veľmi dobrý pozor, budem ťa sledovať keď jej to povieš.. " toto všetko ma zarazilo.
,, Ty to nechápeš, ja chcem byť pri nej! " kričal som, no on si stál za svojim ako vždy
,, Rozmysli si to .. môžeš to dievčisko vídať v škole, ale nedovolím aby mi zasahovala do rodiny! Urobíš to dnes večer! A všetko budem počuť, to si zapamätaj .. " nakričal na mňa a odišiel. Ja som kopol do sedačky a sadol som si. Začali mi tiecť slzy, ako môžem mať takého otca? Vôbec mu na mne nezáleží, na tom ako mi je s ňou dobre.. nezáleží mu na ničom! Toľko námahy mi dalo to, aby som bol znovu s ňou a on to len tak pokazí! Musím sa cez toto všetko prebojovať a nájsť mamu! Teraz musím urobiť niečo.. čo bude bolieť nielen mňa.. ale aj niekoho, koho milujem viac než seba. Utrel som si slzy a rozhodol som sa ísť do svojej izby. Vyšiel som z návštevnej miestnosti a narazil som na Robertu
,, Čo tu hľadáš? Mala si mi zavolať, prišiel by som po teba " spýtal som sa začudovane, ona mi hneď dala vysvetlenie
,, No vieš, prišla tam moja mama pre svoje fotky, ktoré bude mať na albume.. a odviezla ma do školy .. Čo je, zdáš sa mi akýsi čudný " a jemne sa dotkla mojej tváre. Ja so zúfalosťou som potláčal plač, aby sa to všetko neprevalilo a musel som jej povedať to čo ma najviac bolelo
,, Musíme sa rozísť ... nie si .. nie si pre mňa Roberta.. uvedomil som si to až teraz " ona sa na mňa hneď vyľakane pozrela,

nemohol som jej povedať pravý dôvod, pretože som chcel byť tu pri nej a nechcel som ísť na nejakú vojenksú školu niekde do zahraničia.
,, Čože? " spýtala sa zamračene, ja som sa našťastie nerozplakal a zachoval som sa doslova hnusne
,, To čo si počula " videl som ako sa jej chce plakať, ale len prikývla a odvrkla
,, Vieš čo .. máš pravdu.. ani ty nie si pre mňa. Bola to chyba.. " utrela si slzu, ktorá jej vyšla a odišla preč. Zostal som tam stáť plný hnevu a smútku. Vrazil som do steny a rozplakal som sa. Zrazu som len uvidel môjho otca
,, Máš šťastie synak .. " dvihol som naňho prst a povedal som s nervami
,, Toto ešte oľutuješ! " a odišiel som preč.
(Roberta)
Vošla som do izby celá uplakaná a Lupe s José za mnou hneď pribehli.
,, Sme také šťastné že si späť!.. ale čo sa deje? " ich radosť hneď pominula.
,, To, že Diego je idiot " povedala som naštvaným hlasom, Lupe si povzdychla
,, Ach nie, zase Diego? " ja som prikývla a vybrala som sa do sprchy. Všetok ten hnev som zo seba zmyla, utrela som si slzy a vyšla som vom z kúpeľne. Uvedomila som si, že niekto ako je Bustamante sa nikdy nezmení.. prečo by som sa mala trápiť kvôli takému debilovi? Radšej budem sama a nikto ma nesklame. To je najlepšie. Pomaly sa už smievalo a ja som bola veľmi unavená. Ľahla som si do postele a zaspala som. Na ďalší deň ma ráno zobudil mobil, celá rozospatá som ho dvihla
,, Haló? " spýtala som sa. V mobile bolo počuť moju mamu ako sa ma pýta keby mi môže priniesť moje fotky, pretože mi ich doručili domov.
,, Ach nie, to si mi nemohla zavolať neskôr? " drzo som sa spýtala
,, Roberta ty ešte spíš?! Veď máš vyučovanie " nakričala na mňa do telefónu
,, Ale veď idem, idem .. ahoj " a položila som.
,, Baby, myslím že už mám fotky! " povedala som natešene, v tej chvíli som vôbec nemyslela na Diega. Lupe a José boli tiež veľmi nadšené
,, Mama mi ich prinesie do školy, potom vám ich ukážem " mrkla som na ne a išla som sa prezliecť do uniformy. Keď som už bola hotová, vybrali sme sa všetky tri spolu do triedy.

Kopírovať len s ikonkou!
adminka marissa.
krasna poviedky .... pokrackoo ,,, bozee akoo nenavidzim toho bustamanteho
