
Poviedku nájdete v Celom Článku! :)
(Roberta)
Všetko sa to konečne začalo. Posadali sme si každý na svoje miesto a začala hrať hudba. Miguel stál úplne vpredu v obleku, veľmi sa mu to hodilo. No v tom vyšla Mia vo svadobných šatách a pozerala sa na Miguela. On tam stál ako prikovaný a pozeral sa na ňu s otvorenými ústami. Keď Mia prišla k nemu usmiala sa na mňa, samozrejme som jej úsmev opätovala pretože som bola veľmi šťastná, aj keď nie zo seba ale z nich dvoch. Je to také krásne pozerať sa na dvoch ľudí, ktorí by za seba dali aj život. Keď ma napadli tieto myšlienky, uprela som pohľad na Diega, ktorý sedel hneď na opyčnej strane na kraji zarovno mňa. Celý čas sa na mňa pozeral, bolo to divné. Hudba stíchla a mohla sa začať celá ceremónia. Miu po celý ten obrad neopúšťal úsmev, snáď aj ja budem niekedy tak šťastná. Keď to všetko skončilo mohli sme sa začať baviť. Už sa stmievalo, pretože bol už pomaly večer a svadba bola v poobedňajších hodinách. Mii sme stihli ešte všetci pogratulovať a posadali sme si za stoly, najprv bol prípitok a mohli sme začať jesť. Ja som sedela za stolom s José, Teom, Santosom, Lupitou a Vico. Bolo tam toho veľa a ja som nevedela čo si mám dať skôr. Celý čas som pozerala len na neho - na Diega Bustamanteho.
Ako ma tak môže ovládať? Naliala som si šampanské a ďalej som ho pozorovala. ,, Čo ti je Roberta? " prerušila moje premýšľanie José ,, Čo by mi malo akože byť? " spýtala som sa s pohárom v ruke, José naďalej vyzvedala ,, No nič, ja len že si taká čudná. No tak, povedz mi čo ti je " ja som sa usmiala a odpovedala som ,, Naozaj mi nič nieje " a to znelo dosť presvedčivo, pretože mi uverila a ďalej sa ma na to nepýtala. Večer sme spolu vystúpili ako RBD s pesničkou Nuestro Amor, dokonale sa hodila na tú svadbu. Keď sme dospievali išli sme si hneď sadnúť. Začula som za sebou ako Diego telefonuje ,, Nie Javier, nepoviem ti kde je tá svadba jasné? A viac mi nevolaj! " José to počula tiež, Diego si šiel zaniesť mobil a ja som hneď mala plán. Naklonila som sa k José a spýtala som sa ,, Čo keby sme zavolali Javiera? Napíšem z jeho mobilu a Diegita trošku rozladí " José sa zasmiala a spýtala sa ,, Ako chceš zobrať ten mobil? " ja som sa šibalsky usmiala a počkala som kým Diego odíde. ,, José, on je tam asi prilepený alebo čo! Zavolaj ho niekam! " povedala som nervózne po chvíli čakania. Ona neváhala a hneď ho niekam odtiahla. Ja som okamžite pribehla k jeho veciam a tak aby to nikto nevidel som zobrala jeho mobil. Posadila som sa za nejaké kríky a ozdoby kde ma nik nevidel a šla som napísať Javierovi do správy adresu. Otvorila som priečinok správy, ale niečo mi nedovolilo napísať novú. Veľmi som bola zvedavá na meno "Otec" a otvorila som to. Čo si s ním pre boha môže písať? Počkala som kým sa mi všetko načíta, poobzerala som sa či niekde blízko nie je Diego a vrhla som sa do čítania. Jedna správa mi vyrazila dych. Bolo tam napísané:**S Robertou sa rozídeš hneď teraz, inak ťa dám na vojenskú školu do USA ako som ti vravel. Práve som v škole a čakám kým prídeš za mnou a oznámiš mi, že už s ňou nechodíš! A neopováž sa jej povedať pravdu, bude to presne ako som ti povedal. Tak si rozmysli čo urobíš synak!**. Hneď ako som to prečítala sa mi otvorili ústa od toho šoku. Diego to urobil len preto, aby mohol byť pri mne! Veď to všetko je len kvôli jeho otcovi! Rýchlo som sa postavila aby som mu vrátila mobil, ale už tam sedel. Bola už tma a všetko pekne svietilo a hrala hudba. Zobrala som si mobil a šla som do kuchyne zobrať fľašu šampanského, pretože sme na stole už nemali. Počula som nejaké hlasy. Bol to Diego a jeho kamaráti a šli do kuchyne. ,, Áno, hľadal som už všade a nikde ho nemám! "
kričal Diego. Vošli a všetci traja ostali stáť. Vybrala som jeho mobil a hodila som mu ho na stôl ,, Hľadáš toto? " spýtala som sa pozerajúc na Diega. Jeho kamaráti hneď odišli, pochopili že chcem s ním ostať sama. On znervóznel ,, To ty si mala môj mobil? " ja som len prikývla ,, Potrebovala som ho na niečo .. ale .. Diego prečo si mi nepovedal pravdu? " zvyšovala som hlas. On nechápal ,, Roberta, akú pravdu? " ja som sa k nemu priblížila a odpovedala som ,, Pravdu o tom .. prečo si sa somnou rozišiel " on mal slzy už na krajíčku a so zúfalstvom
povedal ,, Roberta! Pretože som nemohol! Nemohol som riskovať.. to že ťa neuvidím, to že nebudem pri tebe .. môj otec ma vtedy, keď som ti to povedal počúval " priblížil sa ešte viac ku mne a chytil moju hlavu do svojich rúk a pozeral sa mi do očí ,, Ale sľubujem.. že ak nájdem svoju mamu... už nás nerozdelí nikto! Dokým nenájdem mamu musím počúvať svojho otca.. veď vidíš sama čoho je schopný! " dodal. Ja som si priložila ruky k jeho tvári ,, Ale ja nechcem byť viac bez teba Diego .. už to nezvládnem " hovorila som so slzami v očiach, on mi zodvihol hlavu hore a povedal ,, Veľmi mi chýbaš! Prosím, nepreberajme môjho otca, dajme tomu všetkému čas. A hlavne .. neprekazme Mii a Miguelovi svadbu. " ja som len prikývla a usmiala som sa. ,, Si dnes krásna, vieš o tom? " spýtal sa s úsmevom Diego, pri pohľade naňho som mu kompliment vrátila ,, Aj ty si na zožratie " a obaja sme sa zasmiali. ,, Vieš čo mi chýbalo najviac? " spýtal sa, ja som sa zamračene zatvárila ,, Čo? " a zacítila som už len jeho pery na tých mojich. Chcela som takto ostať navždy, tak aby sme sa nemuseli skrývať a nikto aby nám to nemohol prekaziť.
Byť konečne s Diegom a neriadiť sa podľa jeho otca. Urobím preto všetko! ,, Nemali by sme radšej už ísť? " spýtala som sa keď sme sa od seba odtiahli ,, Áno, poďme " povedal s úsmevom. Obaja sme sa pobrali naspäť na oslavu. Práve sa hádzala kytica, ani som si to neuvedomila, pretože ako som vychádzala mi spadla do rúk. Všetci sa na mňa pozerali a začali tlieskať. Mia sa zasmiala a podišla ku mne ,, Takže Roberto sa bude vydávať! " ja som sa začala smiať ,, No tak to určite! " a pozrela som sa na Diega, ktorý sa tiež usmieval. Zvyšok oslavy bol skvelý, aj keď ma trápilo to, že nemôžem byť s Diegom aspoň som zistila, že to nie je tak ako mi to Diego povedal. Za všetkým stál jeho otec! Kvôli Diegovi som bola odhodlaná .. urobiť jednu vec! Akú? Tak to sa dozviete v ďalšej časti :)
Kopírovať len s ikonkou !
adminka marissa.






























Úžasná povídka :)