
Poviedku nájdete v Celom Článku! :)
(Roberta)
Pozrela som sa naňho a so zúfalosťou som odpovedala ,, Diego, nemusíš odísť zo skupiny. Pomôžem ti nájsť mamu, to ti sľubujem! " a chytila som ho za ruku. On sa usmial a spýtal sa ,, Naozaj? " ja som s úsmevom prikývla. Dobrú chvíľu sme sa takto na seba pozerali. Už sa začalo stmievať a Diego sa snažil nejako otvoriť dvere, ja som sa na to už nemohla pozerať
,, Diego, netráp sa s tým. Čo myslíš dokedy nás tu bude držať? " Diego si povzdychol a podišiel ku mne ,, Vieš, že on si môže robiť čo sa mu len zachce. Vieš to! " povedal so zúfalosťou v hlase. Smutne som prikývla, ale nedala som sa odbiť ,, Ale len tak mu to neprejde! " Diego si sadol vedľa mňa na nejakú posteľ, alebo niečo také, na ktorej som sedela. ,, Veľmi si to vyčítam! " pozeral sa na mňa a v očiach mu bolo vidno výčitky. ,, Ak myslíš to, čo sa stalo..Diego .. ja sa tvojho otca nebojím a nechcem už aby si si to vyčítal. " upokojovala som ho. On zvýšil hlas a stále ho to trápilo ,, Roberta, Roberta! Lenže ja nedovodím aby ti niečo urobil, rozumieš? Nedovolím mu to! " povedal odhodlane. Bolo to divné, nikdy sa ku mne takto nesprával keď sme boli pohádaní a boli sme len kamaráti ,, Prečo to hovoríš? " spýtala som sa zvedavo. On sa ku mne priblížil a povedal ,, Lebo mi na tebe záleží viac ako na niekom inom. A ty to dobre vieš " ja som sa usmiala a priblížila som sa k Diegovi. Boli sme od seba už len kúsok a chytil ma za líce a pobozkal ma. Boli to veľmi vášnivé bozky, ktorým neviem nikdy odolať. Zrazu na nás upadlo svetlo, pretože sa otvorili dvere a vošiel Bustamnte s cigaretou v ruke. ,, Diego, môžeš ísť do školy " Diego ma chytil za ruku a postavil sa predomňa ,, Bez Roberty nejdem nikam! " povedal odhodlane. ,, Fajn tak tu ostaň. Mal si možnosť, ty si ju nevyužil. Tvoja smola synak " rozhadzoval rukami Bustamante a zatvoril dvere. Ja som sklonila hlavu a chytila som si čelo. Diego ma chytil za ruku ,, Čo je Roberta? " spýtal sa starostlivo. Dvihla som naňho pohľad a povedala som ,, Ujdime Diego! Nech to stojí čokoľvek! " Diego sa poškrabkal na líci a spýtal sa ,, Roberta ako chceš ujsť, to sa nedá! Z tejto izby možno ujdeš, ale z domu nie! Chytí nás! " ja som sa zamyslela, no nakoniec som s istotou povedala ,, Poďme! " strhla som ho za ruku a snažili sme sa nejako dostať cez okno. Boli sme na poschodí, takže to bolo nebezpečné. Prvý šiel Diego aby sa uistil, že sa mi nič nestane. Vyliezol von a podal mi ruku. Pod nami bol bazén, takže nám neostávalo nič iné, len skočiť. Obaja sme skočili do vody a mokrí sme vyšli von. Všade boli strážnici, no zatiaľ si nikto nič nevšimol. Spolu sme prebehli za vysoké kríky a pred nami stál veľký múr. Obaja sme sa pozerali naň do výšky a rozmýšľali sme, čo urobiť. Diego mi pomohol vyliezť a on už nejako vyšiel sám. Pred ich domom bola cesta a rozbehli sme sa mokrí niekam ďaleko. No ako sme vybehli na cestu auto v plnej rýchlosti zastavilo pred nami. Veľmi sme sa zľakli. No našťastie to bolo niečo, čo som najmenej čakala - moja mama. Vyletela z auta celá vytešená
,, Robertita, zlatko moje! " rozbehla sa ku mne a objala ma ,, Poďte obaja rýchlo do auta, je chladno a Diego .. pôjdeš k nám " obaja sme súhlasili a rýchlosťou blesku sme nastúpili do auta. Alma bola celú cestu rozrušená ,, Roberta, čo sa stalo? Prečo ťa Bustamante uniesol, ha? " ja som sedela na zadnej sedačke spolu s Diegom, ktorý ma držal pretože som sa triasla od zimy ,, Chcel aby som dala Diegovi pokoj a on aby odišiel zo skupiny " Diego sa smutne ospravedlnil ,, je mi to ľúto Alma ". Moja mama sa konečne upokojila ,, To nič zlatíčko, som rada že si mi moju princezničku zachránil " a zvyšok cesty išla ako blázon. Dorazili sme k nám domov a rýchlo sme sa pobrali dovnútra. ,, Diego poď, ukážem ti kde sa môžeš osprchovať a Čana ti zatiaľ vysuší veci " ťahala som ho za sebou do jednej z našich kúpeľní. Čana je jedna z našich slúžok, ktoré pracujú v našom dome. Vybrala sa za Diegom a keď zo seba zvliekol veci, ihneď sa pobrala mu ich vyčistiť a vysušiť. Ja som išla do svojej sprchy a urobila som to isté. Po sprche som si dala na seba župan a pobrala som sa do kuchyne. ,, Kde je Diego? " pýtala som sa Rosy, ktorá bola za pultom a robila nám kávu. ,, Neviem slečna Roberta, nech sa páči tu je vaša káva. Dúfam že ste obaja v poriadku, robili sme si starosti " usmiala som sa na ňu ,, Áno, nebojte sa " a zobrala som dve šálky kávy. Vošla som do mojej izby a bol tam skoro polonahý Diego ,, Bože môj, Diego prosím ťa obleč sa! " upozornila som ho, pretože mal iba spodné prádlo a košeľu. ,, Prečo? Máte tu celkom teplo " zavtipkoval. Ja som sa zasmiala a podala som mu kávu ,, Tu máš, nech ťa to trochu postaví na nohy, po tom trápení s otcom " zobral si šálku a povzdychol si ,, Neviem či to všetko vyrieši jedna káva " ja som sa usmiala a povedala som mu
,, Ja viem Diego, je to ťažké. Ale teraz an to nemyslime. Môžeme si ísť pozrieť nejaký film alebo .. " zrazu sa ku mne priblížil a pritiahol ma k sebe ,, Alebo pokračujme v tom, čo sme začali ". Pozerala som mu hlboko do očí a po chvíli som zacítila jeho pery na tých mojich. Milujem tieto chvíle, nikoho bozky si neužívam tak ako Diegove. V tej chvíli mi to prišlo ako veľmi veľké bláznovstvo a začala som sa veľmi smiať ,, Diegooo " smiala som sa. Chytila som ho za ruku a ťahala do obývačky ,, Poď, poď pozrieme si niečo dobré " Diego šiel zamnou a smial sa tiež. Sadli sme si na gauč a pustili sme telku, bolo zhasnuté a jedli sme nejaké maškrty. Film nebol veľmi zaujímavý a tak som sa Diega spýtala ,, Už si dokončil tvoju pieseň? " on jemne pokrútil hlavou a povedal ,, Hm, nié ešte tam niečo chýba " zamyslene som sa naňho pozrela a zvedavo som sa spýtala ,, Prečo mi nechceš povedať o čom vlastne sú? " Diego sa zasmial a povedal ,, Pretože nie, chcem aby si to videla až keď budú hotové. Ale pravdou je ..že majú niečo spoločné s tebou " v očiach som mala doslova iskru keď to povedal ,, Naozaj? " spýtala som sa, boli sme pri sebe blízko a sladko povedal ,, Áno ". Už-už sme sa išli pobozkať no zasvietilo sa svetlo a obaja sme sa okamžite otočili od seba, bola to Alma ,, Roberta, zlatko moje môžete ísť do tvojej izby, pretože nemôžem spať a mám za sebou veľmi ťažký deň " ja som pokrčila plecami a s úsmevom sme sa aj s Diegom odpratali preč. Prišli sme do mojej izby a hodila som na posteľ denník. Nie obyčajný denník, bol to denník s textami. Diego sa naň prizeral a začudovane sa spýtal ,, Čo je to? " sadla som si na posteľ a vysvetľovala som mu ,, Sú to moje texty, ktoré som napísala a ešte som ich nikomu neukázala. Pozri si ich " a podala som mu môj denník. Otvoril ho a začal čítať, tváril sa veľmi začítane a keď dočítal prvú skladbu usmial sa ,, je to super, ja len nechápem prečo si to nikomu neukázala? " pokrčila som plecami a začala som hovoriť ,, Vieš Diego, tie texty som písala hlavne vtedy keď som veľmi trpela. Keď sa stalo to s mojim otcom, s tebou a neviem čím všetkým som ešte prechádzala. Sú veľmi depresívne, nechápem ako sa ti môžu páčiť " Diego sa zasmial a povedal ,, Vôbec niesú depresívne " buchla som ho po pleci ,, Ale sú! Ty to nevidíš, pretože na tom texte nie je nič také. Ale vždy keď ich čítam spomeniem si an to ako som sa v tej chvíli trápila, keď som to skladala " usmial sa a pomaly položil denník na posteľ ,, Si úžasná " povedal Diego. Usmiala som sa, veľmi mi to polichotilo, ale napadlo ma jedno bláznovstvo. Zobrala som z postele vankúš a hodila som ho po Diegovi ,, Tu máš! " začali sme sa smiať. Na posteli som ich mala veľa.
Šantili sme sa v izbe, po posteli ako malé deti. Bola som už veľmi zadýchaná a zvalila som sa na posteľ ,, už nevládzem! " vzdychla som si. Mala som zapnutú iba malú lampičku pri posteli a svetielka, ktoré som mala okolo postele. S Diegom sme si ľahli a konečne sme sa ukľudnili. ,, čo keby sme niečo napísali spolu? " spýtala som sa ho. On sa na mňa začudovane pozrel a spýtal sa ,, Áno, a o čom? " začala som rozmýšľať ,, Hm, ja neviem .. chcela by som mať nejaký pocit, z ktorého by sa dalo niečo vyjadriť " oprel sa o svoju ruku a spýtal sa ,, A aký by to mal byť pocit? " silno som sa mu zapozerala do očí a povedala som ,, Pobozkaj ma! ".
,, Diego, netráp sa s tým. Čo myslíš dokedy nás tu bude držať? " Diego si povzdychol a podišiel ku mne ,, Vieš, že on si môže robiť čo sa mu len zachce. Vieš to! " povedal so zúfalosťou v hlase. Smutne som prikývla, ale nedala som sa odbiť ,, Ale len tak mu to neprejde! " Diego si sadol vedľa mňa na nejakú posteľ, alebo niečo také, na ktorej som sedela. ,, Veľmi si to vyčítam! " pozeral sa na mňa a v očiach mu bolo vidno výčitky. ,, Ak myslíš to, čo sa stalo..Diego .. ja sa tvojho otca nebojím a nechcem už aby si si to vyčítal. " upokojovala som ho. On zvýšil hlas a stále ho to trápilo ,, Roberta, Roberta! Lenže ja nedovodím aby ti niečo urobil, rozumieš? Nedovolím mu to! " povedal odhodlane. Bolo to divné, nikdy sa ku mne takto nesprával keď sme boli pohádaní a boli sme len kamaráti ,, Prečo to hovoríš? " spýtala som sa zvedavo. On sa ku mne priblížil a povedal ,, Lebo mi na tebe záleží viac ako na niekom inom. A ty to dobre vieš " ja som sa usmiala a priblížila som sa k Diegovi. Boli sme od seba už len kúsok a chytil ma za líce a pobozkal ma. Boli to veľmi vášnivé bozky, ktorým neviem nikdy odolať. Zrazu na nás upadlo svetlo, pretože sa otvorili dvere a vošiel Bustamnte s cigaretou v ruke. ,, Diego, môžeš ísť do školy " Diego ma chytil za ruku a postavil sa predomňa ,, Bez Roberty nejdem nikam! " povedal odhodlane. ,, Fajn tak tu ostaň. Mal si možnosť, ty si ju nevyužil. Tvoja smola synak " rozhadzoval rukami Bustamante a zatvoril dvere. Ja som sklonila hlavu a chytila som si čelo. Diego ma chytil za ruku ,, Čo je Roberta? " spýtal sa starostlivo. Dvihla som naňho pohľad a povedala som ,, Ujdime Diego! Nech to stojí čokoľvek! " Diego sa poškrabkal na líci a spýtal sa ,, Roberta ako chceš ujsť, to sa nedá! Z tejto izby možno ujdeš, ale z domu nie! Chytí nás! " ja som sa zamyslela, no nakoniec som s istotou povedala ,, Poďme! " strhla som ho za ruku a snažili sme sa nejako dostať cez okno. Boli sme na poschodí, takže to bolo nebezpečné. Prvý šiel Diego aby sa uistil, že sa mi nič nestane. Vyliezol von a podal mi ruku. Pod nami bol bazén, takže nám neostávalo nič iné, len skočiť. Obaja sme skočili do vody a mokrí sme vyšli von. Všade boli strážnici, no zatiaľ si nikto nič nevšimol. Spolu sme prebehli za vysoké kríky a pred nami stál veľký múr. Obaja sme sa pozerali naň do výšky a rozmýšľali sme, čo urobiť. Diego mi pomohol vyliezť a on už nejako vyšiel sám. Pred ich domom bola cesta a rozbehli sme sa mokrí niekam ďaleko. No ako sme vybehli na cestu auto v plnej rýchlosti zastavilo pred nami. Veľmi sme sa zľakli. No našťastie to bolo niečo, čo som najmenej čakala - moja mama. Vyletela z auta celá vytešená
,, Robertita, zlatko moje! " rozbehla sa ku mne a objala ma ,, Poďte obaja rýchlo do auta, je chladno a Diego .. pôjdeš k nám " obaja sme súhlasili a rýchlosťou blesku sme nastúpili do auta. Alma bola celú cestu rozrušená ,, Roberta, čo sa stalo? Prečo ťa Bustamante uniesol, ha? " ja som sedela na zadnej sedačke spolu s Diegom, ktorý ma držal pretože som sa triasla od zimy ,, Chcel aby som dala Diegovi pokoj a on aby odišiel zo skupiny " Diego sa smutne ospravedlnil ,, je mi to ľúto Alma ". Moja mama sa konečne upokojila ,, To nič zlatíčko, som rada že si mi moju princezničku zachránil " a zvyšok cesty išla ako blázon. Dorazili sme k nám domov a rýchlo sme sa pobrali dovnútra. ,, Diego poď, ukážem ti kde sa môžeš osprchovať a Čana ti zatiaľ vysuší veci " ťahala som ho za sebou do jednej z našich kúpeľní. Čana je jedna z našich slúžok, ktoré pracujú v našom dome. Vybrala sa za Diegom a keď zo seba zvliekol veci, ihneď sa pobrala mu ich vyčistiť a vysušiť. Ja som išla do svojej sprchy a urobila som to isté. Po sprche som si dala na seba župan a pobrala som sa do kuchyne. ,, Kde je Diego? " pýtala som sa Rosy, ktorá bola za pultom a robila nám kávu. ,, Neviem slečna Roberta, nech sa páči tu je vaša káva. Dúfam že ste obaja v poriadku, robili sme si starosti " usmiala som sa na ňu ,, Áno, nebojte sa " a zobrala som dve šálky kávy. Vošla som do mojej izby a bol tam skoro polonahý Diego ,, Bože môj, Diego prosím ťa obleč sa! " upozornila som ho, pretože mal iba spodné prádlo a košeľu. ,, Prečo? Máte tu celkom teplo " zavtipkoval. Ja som sa zasmiala a podala som mu kávu ,, Tu máš, nech ťa to trochu postaví na nohy, po tom trápení s otcom " zobral si šálku a povzdychol si ,, Neviem či to všetko vyrieši jedna káva " ja som sa usmiala a povedala som mu
,, Ja viem Diego, je to ťažké. Ale teraz an to nemyslime. Môžeme si ísť pozrieť nejaký film alebo .. " zrazu sa ku mne priblížil a pritiahol ma k sebe ,, Alebo pokračujme v tom, čo sme začali ". Pozerala som mu hlboko do očí a po chvíli som zacítila jeho pery na tých mojich. Milujem tieto chvíle, nikoho bozky si neužívam tak ako Diegove. V tej chvíli mi to prišlo ako veľmi veľké bláznovstvo a začala som sa veľmi smiať ,, Diegooo " smiala som sa. Chytila som ho za ruku a ťahala do obývačky ,, Poď, poď pozrieme si niečo dobré " Diego šiel zamnou a smial sa tiež. Sadli sme si na gauč a pustili sme telku, bolo zhasnuté a jedli sme nejaké maškrty. Film nebol veľmi zaujímavý a tak som sa Diega spýtala ,, Už si dokončil tvoju pieseň? " on jemne pokrútil hlavou a povedal ,, Hm, nié ešte tam niečo chýba " zamyslene som sa naňho pozrela a zvedavo som sa spýtala ,, Prečo mi nechceš povedať o čom vlastne sú? " Diego sa zasmial a povedal ,, Pretože nie, chcem aby si to videla až keď budú hotové. Ale pravdou je ..že majú niečo spoločné s tebou " v očiach som mala doslova iskru keď to povedal ,, Naozaj? " spýtala som sa, boli sme pri sebe blízko a sladko povedal ,, Áno ". Už-už sme sa išli pobozkať no zasvietilo sa svetlo a obaja sme sa okamžite otočili od seba, bola to Alma ,, Roberta, zlatko moje môžete ísť do tvojej izby, pretože nemôžem spať a mám za sebou veľmi ťažký deň " ja som pokrčila plecami a s úsmevom sme sa aj s Diegom odpratali preč. Prišli sme do mojej izby a hodila som na posteľ denník. Nie obyčajný denník, bol to denník s textami. Diego sa naň prizeral a začudovane sa spýtal ,, Čo je to? " sadla som si na posteľ a vysvetľovala som mu ,, Sú to moje texty, ktoré som napísala a ešte som ich nikomu neukázala. Pozri si ich " a podala som mu môj denník. Otvoril ho a začal čítať, tváril sa veľmi začítane a keď dočítal prvú skladbu usmial sa ,, je to super, ja len nechápem prečo si to nikomu neukázala? " pokrčila som plecami a začala som hovoriť ,, Vieš Diego, tie texty som písala hlavne vtedy keď som veľmi trpela. Keď sa stalo to s mojim otcom, s tebou a neviem čím všetkým som ešte prechádzala. Sú veľmi depresívne, nechápem ako sa ti môžu páčiť " Diego sa zasmial a povedal ,, Vôbec niesú depresívne " buchla som ho po pleci ,, Ale sú! Ty to nevidíš, pretože na tom texte nie je nič také. Ale vždy keď ich čítam spomeniem si an to ako som sa v tej chvíli trápila, keď som to skladala " usmial sa a pomaly položil denník na posteľ ,, Si úžasná " povedal Diego. Usmiala som sa, veľmi mi to polichotilo, ale napadlo ma jedno bláznovstvo. Zobrala som z postele vankúš a hodila som ho po Diegovi ,, Tu máš! " začali sme sa smiať. Na posteli som ich mala veľa.
Šantili sme sa v izbe, po posteli ako malé deti. Bola som už veľmi zadýchaná a zvalila som sa na posteľ ,, už nevládzem! " vzdychla som si. Mala som zapnutú iba malú lampičku pri posteli a svetielka, ktoré som mala okolo postele. S Diegom sme si ľahli a konečne sme sa ukľudnili. ,, čo keby sme niečo napísali spolu? " spýtala som sa ho. On sa na mňa začudovane pozrel a spýtal sa ,, Áno, a o čom? " začala som rozmýšľať ,, Hm, ja neviem .. chcela by som mať nejaký pocit, z ktorého by sa dalo niečo vyjadriť " oprel sa o svoju ruku a spýtal sa ,, A aký by to mal byť pocit? " silno som sa mu zapozerala do očí a povedala som ,, Pobozkaj ma! ".
Kopírovať len s ikonkou!
adminka marissa.






























oo :3 teším sa na ďalšiu časť :33