close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

♥ + Extra poviedka "Rozhodnutie"

16. března 2014 v 12:38 | adminka marissa. |  Extra poviedky (k nejakej príležitosti)
Rozhodla som sa pre vás napísať Extra poviedku, pretože z pokračovania mám rozpísaných len pár riadkov. Naozaj nemám čas, ale našla som si voľnú chvíľu aby som pre vás toto napísala. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Inak, z poviedky na pokračovanie bude už len pár častí, preto mi to tak dlho trvá.. musím to všetko dať dokopy a nejako to ukončiť, tak aby som to mala všetko premyslené a vyriešené. Dúfam, že nevadí, snáď to chápete.

Poviedku nájdete v Celom Článku! :)


Boli sme práve v šatni pred koncertom a chystali sme sa. ,, Myslím, že tento koncert bude super " poznamenala Mia počas toho, ako ju líčili. ,, Dokonale si ho užijeme baby " odpovedala som. Spoločne sme sa obliekli do kostýmov, ktoré sme mali prichystané a vyšli sme spoločne na pódium. Odspievali sme naše piesne a dokonale sme si to užili. Dokonca pri piesni Este Corazón sme sa konečne odvážili použiť bozky. Počas toho ako sa Diego ku mne približoval nemohla som od neho spustiť oči. Dokonale som si to užila a po koncerte sme boli hrozne vyčerpaní. Šli sme sa najesť a oddýchnuť si. Diego si so sebou zobral aj jeho priateľku Veronicu, ktorá mi maximálne liezla na nervy. Jedli sme a prišla za Diegom ako prísavka ,, Ahoj láska! " vykríkla tým jej piskľavým hlasom. Mne sa v tom momente chcelo zvracať. ,, Ten koncert bol úžasný! " rozplývala sa pred všetkými. Ja s mäsom v ústach som arogantne odpovedala ,, Áno, aj ty si úžasná! " a Mia ma štuchla do pleca ,, Čo je? " zasyčala som. Zrazu k nám prišiel nejaký neznámy pán a mieril rovno ku mne. ,, Dobrý deň, prepáčte ak vyrušujem ale volám sa Guillermo a som z televízie. Máme tu pre vás zmluvu na nahrávanie novej telenovely, natáčalo by sa v USA a chceli by sme vás ako hlavnú postavu " vyšlo z neho. Ja som sa zvedavo spýtala ,, Ahá, ako my všetci? " ukazovala som prstami na všetkých členov RBD. On sa však na mňa zmätene pozrel a povedal ,, Ehm, nie, iba vás. " ja som neverila vlastným ušiam a koktavo som sa spýtala ,, A-ako? " on mi to naďalej vysvetľoval ,, Pozrite, hrali by ste v románe s mužom roka a trvalo by to asi rok, nebojte sa, bývanie v USA vám zabezpečíme " v tom mi to všetko došlo. Musela by som opustiť krajinu, skupinu, priateľov, rodinu a ... Diega. Pozerala som sa rovno naňho a videla som ako sa tam lepí na tú tenkú chuderu, no povedala som s úsmevom ,, Ešte si to rozmyslím, dám vám vedieť " povedala som tomu pánovi a on mi vložil do rúk vizitku s jeho kontaktom. Vyzeral, že ho veľmi zaujímam. Zrazu na mňa Giovanni vyskočil ,, Chuky, veď by si musela odísť zo skupiny čo tomu nerozumieš? To nám nemôžeš urobiť! " a pozerali na mňa vyčítavo aj ostatní. Ja som zamrmlala ,, Povedala som, že si to ešte rozmyslím! " a odišla som preč. Vedela som, že by to bola chyba keby som ich nechala tak, ale zároveň aj môj úspech a to všetko. Vážne som nevedela čo mám robiť. Museli sme sa poriadne vyspať a na ďalší deň sme odišli do školy. Bol to koncert v Mexiku, takže nebolo potrebné balenie ani čakanie na let. Prišli sme do školy a ja som si chystala posteľ, Lupita sa ma spýtala ,, Roberta zoberieš to? " ja som sa na ňu pozrela a odpovedala som ,, Nerozmýšľala som nad tým, ale bolo by to super hrať v telenovele s mužom roka no nie? Ešte nad tým porozmýšľam, teraz som veľmi unavená! " Lupe sa usmiala a otočila sa k svojej posteli ,, Dobre, tak ja idem " a ja som pokračovala v ustieľaní svojej postele. Ľahla som si a zhasla som lampu. Nemohla som zaspať, postavila som sa z postele a vybrala som sa prejsť po škole. Sadla som si do návštevnej miestnosti a pozerala som pred seba. Zrazu som za sebou začula hlas ,, Ani ty nemôžeš spať? " vedela som, že je to Diego. Približoval sa stále viac, ja som odvrkla ,, Chcem byť sama! " no on si ku mne prisadol. ,, Roberta, nechcem aby si odišla.. " povedal zúfalým hlasom, ja som sa otočila a videla som jeho krásne psie očká, ktoré vo mne vyvolávali niečo silné. ,, A prečo nechceš aby som odišla? " on sa ku mne priblížil a povedal ,, Kvôli nám všetkým, je tu skupina, ktorá bude bez teba ničím nechápeš? " ja som sa trochu pousmiala, prikývla som a pobrala som sa preč. Nechcela som byť viac v jeho prítomnosti. Ľahla som si naspäť do postele a rozmýšľala som. Čo mám robiť?Jedna časť mňa hovorí, že ich nemám opustiť, že je to chyba pretože skupina je môj život.. no druhá časť že s Diegom aj tak nebudeme spolu pretože má tú žuvačku, ktorá sa naňho lepí pri každej príležitosti. Mala by som odísť?Naozaj neviem čo mám robiť! Radšej idem spať a nebudem na to myslieť. Tak to bude najlepšie. Povedala som si a zaspala som. Ráno som sa celá zničená, nevyspatá vybrala na vyučovanie. Celé vyučovanie som akurát tak prespala a dokonca sme mali aj test z literatúry a nevedela som ani slovo. To zas bude známka, ešte toto mi chýbalo, robiť reparát. Mám tam už veľa zlých známok a teraz ďalšia? Ach, toto je deň už radšej nechcem vedieť ako bude pokračovať. Po vyučovaní sme v triede zostali ako skupina sami. Zatvorili sme dvere a posadali sme si spolu. Hneď som vedela čo sa bude diať. ,, Tak Chuky, ako si sa rozhodla? " spýtal sa Giovanni, ja som zvážnela a začala som hovoriť ,, Viete .. ak mám povedať pravdu keď som sa pokúšala nad tým premýšľať na nič som neprišla. Ale myslím že ..moje rozhodnutie bude.. Samozrejme že vás neopustím! " vkríkla som a všetci si vydýchli a objali ma. Potom som svoj pohľad uprela na Diega, celý čas som rozmýšľala nad ním a on je hlavný dôvod prečo som neodišla. Keď som im to konečne povedala, zobrali sme sa a vyšli sme z triedy. Diego ma zastavil a ja som počúvala čo chce ,, Rozišiel som sa s Veronicou " na túto vetu som čakala dlho, ale naďalej som pri ňom požívala svoj arogantný tón ,, Aha, a čo ja s tým? " on sa mi snažil niečo povedať ,, No ja .. " a v tom za nami prišla tá upišťaná bárbina ,, Diego láska, porozprávajme sa " ja som sa otočila aby som odišla, no stála mi v ceste ,, Uhni ty krava! " zasyčala som a odišla som preč. Vedela som, že Diego s ňou už nebude, vedela som to! Ale stále mi niečo hovorilo, že som urobila chybu. Akú? Chybu v tom že som odišla? Možno som to práve teraz pokašľala a bude s ňou zase. Zobrala som sa z izby a šla som si prevetrať hlavu po škole. Sadla som si do prázdnej izby, ktorá vyzerala ako tá do ktorej ma zatvorili keď som udrela Gastona, chodievali sme tam párkrát skúšať. Zatvorila som dvere a oprela som sa o stenu. Konečne sama! Konečne môžem nad všetkým premýšľať. Zrazu sa len otvorili dvere, ja som sa otočila a uvidela som ako vchádza Diego. ,, Musíme sa porozprávať.. " povedal, ja som mala tiež niečo na srdci a tak som súhlasila ,, To máš pravdu " priblížil sa ku mne až sa mi zatriaslo celé telo. Stála som chrbátom opretá o stenu a on sa o ňu oprel tak aby som nemohla ujsť a pozerala sa mu rovno do očí. ,, Diego ja sa ťa musím niečo spýtať! " vyvalila som naňho. On pokrčil plecami aby som hovorila. ,, Prečo si nechcel aby som odišla? " spýtala som sa záhadným pohľadom. On sklonil hlavu a začal sa smiať.
,, Čo ti je smiešne? " spýtala som sa ho a založila som rukami. Potom dvihol hlavu a spýtal sa ,, Chceš to naozaj vedieť? " ja som prikývla a povedala som ,, Chcem! " cítila som, že trochu znervóznel. ,, Pretože ťa milujem Roberta! Veľmi ťa ľúbim a nechcem aby si odišla! Nevedel by som si to tu predstaviť bez teba, nevedel som ako ti to mám povedať a už dlho to v sebe dusím! Milujem ťa! " keď som počula tie slová chcelo sa mi plakať od šťastia. ,, Aj ja ťa milujem! " povedala som napokon, silno ma k sebe privinul a vášnivo sme sa pobozkali. Na chvíľu som sa odtiahla a pošepkala som ,, Ty si dôvod prečo som neodišla! " usmial sa a povedal ,, Dúfal som v to.. " a znovu ma vášnivo pobozkal. Už dlho som po tom túžila. Byť s Diegom v silnom objatí a rozdávať si sladké bozky plné lásky. Vedela som, že patrím k nemu a on ku mne. A konečne sme si to mohli otvorene povedať, pretože ak ľúbite človeka a on ľúbi vás, nie je ťažké prejsť cez všetky prekážky života.


Kopírovať len s ikonkou !

adminka marissa.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Henušqa Henušqa | Web | 16. března 2014 v 20:05 | Reagovat

Super poviedka :-)

2 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 17. března 2014 v 8:33 | Reagovat

Skvělá povídka! Povedla se ti :)

3 Roberta_Diego Roberta_Diego | 17. března 2014 v 21:19 | Reagovat

krasna poviekdyy

4 AnnyLove AnnyLove | Web | 19. března 2014 v 23:26 | Reagovat

Krásna poviedka, páči sa mi to, čo si napísala na koniec, je to pravda :)

5 Peťúš Peťúš | Web | 23. března 2014 v 9:54 | Reagovat

nádherná!!♥

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama