close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

♥ Poviedka "Myslíš to s ním vážne?"

2. března 2014 v 14:52 | adminka marissa. |  1. Diego a Roberta
Poviedku nájdete v Celom Článku! :)


(Roberta)
Išla som s Leom a zastavili sme pred dverami mojej izby. ,, Tak, vďaka že si mi to pomohol odniesť " poďakovala som mu, on sa usmial a povedal ,, Nie je začo, nemala by si také veci nosiť sama a okrem toho som rád, že som ťa videl " ja som sa usmiala a po chvíli som povedala ,, Tak ja už pôjdem, mám toho veľa ". On pokrčil plecami a úsmev mi opätoval ,, V poriadku " chvíľku sa na mňa ešte pozeral, no pobozkal ma na líce a ja som vošla do izby kde bola José a Lupe. Sadla som si a rozložila som si tie knihy na posteľ. José sedela na svojej posteli a ja na svojej, zvedavo sa ma spýtala ,, Roberta, dokedy to chceš ťahať s Leom? " ja som pokrčila plecami a nechápavo som sa spýtala ,, Čo? Veď je zlatý a milý a .. " José mi skočila do reči ,, Neľúbiš ho! Všetci vedia, že je to kvôli Diegovi, alebo nie? " ja som si povzdychla ,, Ách, José! Diego ma nezaujíma! Nech si ostane s tými chuderami.. mala si ho vidieť s tou nechutnou bábkou, bola ako žuvačka bolo to odporné! " a tvárila som sa znechutene. José sa zasmiala a povedala ,, Vidím že žiarliš! " ja som zabuchla knihu a vraždiacim pohľadom som sa pozrela na José ,, To ani náhodou! Vidíš? Kvôli tomu idiotovi som zobrala namiesto literatúry nejakú encyklopédiu! " José sa mi začala vysmievať a ja som sa vybrala do knižnice vymeniť knihu.

(Diego)
Odišiel som do svojej izby celý červený ani nie tak od zlosti ako od žiarlivosti. Sadol som si na sedačku a rozmýšľal som. Prečo je na mňa Roberta taká? Že by ju ozaj naštvalo iba to s tými babami? Ja už vážne neviem, čo si mám myslieť! Ale jedno viem. Musím nájsť svoju mamu nech už je po všetkom. No ešte pred tým sa musím porozprávať s Robertou, nemôže byť s tým imbecilom, nemôže! Postavil som sa a kopol som do sedačky, už som toho mal dosť. Zrazu sa otvorili dvere a provokačným tónom sa ozval Javier ,, Ale no tak, Diego čo si taký nervák? Prestaň byť agresívny, Robertu aj tak nedostaneš " ja som sa otočil a dvihol som prst ,, Ty sa do toho nestaraj, inak to oľutuješ! " a s nervami som odišiel. Sadol som si do knižnice a otvoril svoj notebook. Šiel som skontrolovať nejaké kontakty, ktoré mi ostali po mame. Všetko čo som videl bolo len odoslané ale odpoveď žiadna. Je možnosť že mamu už nezaujímam a užíva si niekde ďaleko ako povedal môj otec? Mal by som sa na to vykašľať, možno má nakoniec pravdu. Aj keď ho nezaujímam a robí všetko preto aby som nebol šťastný. Chytil som sa za hlavu a mal som pocit akoby som mal vybuchnúť od nervov. Nič sa mi nedarí, ani s Robertou, ani s mamou. Ako som tam tak sedel, so sklonenou hlavou a s rukami na tvári začul som kroky a dosť známy hlas ,, Je ti niečo? " veľmi dobre som ten hlas poznal, pretože patril Roberte. Ja som neodpovedal a naďalej som mal sklonenú hlavu a v sebe iba hnev, spýtala sa znova ,, Haló, deje sa niečo? " ja som len odvrkol ,, Nestaraj sa " prisadla si ku mne a pokojne povedala ,, Vidím, že ti niečo je " ja som vybuchol od zlosti a skríkol som celý červený ,, POVEDAL SOM TI ŽE SA NEMÁŠ DO TOHO STARAŤ! ". Roberta sa len vyľakala a povedala ,, Radšej idem .. " a postavila sa zo sedačky. Ja som si utrel rukami tvár a uvedomil som si že som to nemal robiť. Chytil som ju za ruku a potiahol naspäť ,, Nie,nie, nie prepáč mi to. Všetko je proti mne! Môj otec, ty a neviem ani áko mám začať hľadať svoju mamu! Všetko je úplne stratené! " povedal som so zúfalstvom a slzami v očiach. Roberta bola citlivá a nie taká výbušná ako vždy a priložila si ruku na moje plece ,, Diego musíš sa vzchopiť a cez to všetko sa preniesť! Nemôžeš tu len tak čakať so založenými rukami, aj keď nič nemáš.. o niečo sa pokús, no tak! " povzbudzovala ma. Ja som sa otočil s uplakanými očami na ňu, vedel som že má pravdu. Nečakal som že niečo urobí, ale pritiahla ma k sebe a usmiala sa ,, No tak poď sem " povedala a objala ma. Bol som na dne, úplne som bol stratený ,, Roberta, ty nevieš aké to je mať za otca Bustamanteho, nevieš! " ona sa odomňa odtiahla a chytila ma za ruku ,, Diego, vieš že somnou môžeš počítať. Aj keď zrovna niesme za dobre, ak budeš niečo potrebovať príď za mnou jasné? " ja som prikývol a ona sa postavila aj s knihou, ktorú si zobrala hneď keď vošla. Ja som ju chytil za ruku a ona sa otočila ,, Ďakujem " vyšlo zo mňa a ona odišla. Veľmi mi pomohli jej slová, jej dotyky, jej tvár a úsmev. Všetko to mi dodalo silu, aj keď som nevedel čoho sa mám chytiť aby som svoju mamu našiel. Zatvoril som notebook a striasol zo seba ten žial, za ktorý môže kto iný ako môj otec. Nepomohlo mi nič iné ako sa z toho dobre vyspať. Konečne bol už večer a ja som si mohol ľahnúť. Ráno bolo ako vždy náročné, ale všetci sme prišli na vyučovanie. Po vyučovaní som sa rýchlo ponáhľal za Robertou, našťastie s ňou nikto nebol a tak sme sa mohli v pokoji porozprávať. Najprv som na ňu kričal aby zastavila, no potom som bol trochu nervózny ,, Musím .. sa ťa niečo spýtať! " povedal som klesnutým hlasom. Ona bola ako vždy hneď zvedavá ,, A čo také? " ja som sa jej opýtal ,, Myslíš to .. s Leom vážne? " ona sa tvárila rozpačito, ale odpovedala ,, No... myslím že som sa znovu zamilovala " trochu ma táto veta zabolela, ale sklesnutým hlasom som sa spýtal ,, Naozaj? " ona len prikývla. Ja som sa k nej začal približovať ,, Tiež by som sa chcel znovu zamilovať " a chystal som sa ju pobozkať, no prekazil nám to Gaston. Potiahol ju silno za ruku niekde preč ,, Poďte sem Pardoová! " a odkráčali preč. Ja som sa oprel o stenu a znovu som rozmýšľal nad tým ako ju dostanem späť, aj keď mi to môj otec nepovoľuje.

(Roberta)
Gaston ma odtiahol na kraj na chodbu ,, Čo chcete? " on na mňa po celý čas kričal ,, Kde je Lujanová? " vedela som, že José šla do domova pozrieť deti a tiež riaditeľku ,, Čo vás do toho? " zasyčala som. Dvihol pohľad a približoval sa ,, Okamžite mi povedzte kde je! " ja som v pokoji s iróniou a úsmevom odpovedala ,, Nič vám nepoviem ani keby vás rztrhalo jasné? A teraz ma nechajte na pokoji " vybrala som sa na odchod, no on ma nepustil ,, Nikam nepôjdete! " a odtiahol ma do skladu, ktorý zamkol. Ja som kričala a búchala na dvere ,, Vy ste normálny? Okamžite mi otvorte! " no ďalej som nepočula nič, pretože odišiel. Ja som si vzdychla a dúfala som v to, že keď sa José vráti ma pustí. Šla som si sadnúť na gauč, ktorý bol v strede skladu. Niekedy sme sem chodievali skúšať so skupinou, no už je to dávno čo sme tu neboli. Sadla som si a uvidela som nejaké texty. Začala som ich čítať. Veľmi mi to niečo pripomínalo, boli Diegove. Nevedela som, že sem stále chodí skladať piesne. No boli krásne, veľmi sa mi páčili. Zobrala som druhý papier a bolo tam napísané "Pre Robertu" no text tam nebol žiadny, nebola ešte napísaná. Prečo by Diego pre mňa písal pieseň? Alebo to nemala byť pieseň? Bola som úplne zmätená. Mala by som Lea nechať tak? Zrazu som začula klopanie a kričanie ,, Haló je tam niekto? " ja som okamžite pribehla ku dverám a oprela som sa o ne ,, Kto to je? " začula som ako sa niekto začudovane spýtal ,, Roberta?Prečo si tu zatvorená? " bol to Diego! ,, Gaston ma tu zatvoril, prosím ťa choď mu zobrať kľúče, inak ma tu porazí! " on súhlasil a vybral sa po kľúče. Dúfam, že ich zoberie, lebo tu nechcem ostať. Aj keď sa mi páčilo čítať si tie texty, no Diego by bol určite radšej keby si ich dopísal bez toho aby to niekto videl. Vždy si rád robil po svojom a určite mu do toho nebudem zasahovať. Aj keď by som mu ich veľmi rada pochválila. Netrvalo mu to dlho a o chvíľu bol naspäť a otvoril dvere. Ja som ho objala a poďakovala som mu.

(Javier)
Videl som, ako sa Roberta s Diegom objímajú. Počkal som kým odídu a chcel som veľmi vedieť čo to je za sklad. Veľakrát som videl ako Diego ide presne tam, ktovie čo tam je. Keď odišli, konečne som sa mohol rozbehnúť nenápadne a pozrieť sa čo tam vlastne je. Keď som vošiel videl som iba nejaké zdrapy papiera a sedačku. Sadol som si a okamžite som to všetko preštudoval. Bolo tam niečo pre Robertu, všetko bolo také nezaujímavé. Počkám kým to Diego dopíše, dnes sem určite pôjde tiež! Potom sa uvidí, kto dostane Robertu!


Kopírovať len s ikonkou !

adminka marissa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 fendsterovci fendsterovci | E-mail | Web | 2. března 2014 v 16:20 | Reagovat

Krásny blog a mega článok :)

2 Miška Miška | Web | 2. března 2014 v 16:39 | Reagovat

škoda že sa dotoho motá Javier ale je to určite zaujímavé ako tu aj on vystupuje :) teším sa na pokračovanie ! :)

3 Patrisa Patrisa | 2. března 2014 v 22:06 | Reagovat

krasna poviedkyyyy

4 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 3. března 2014 v 19:05 | Reagovat

Ten Javier si fakt nikdy nedá pokoj... :/ Těším se na pokráčko :)

5 justinbieberandall justinbieberandall | Web | 4. března 2014 v 18:46 | Reagovat

grrr. :D Javier!!

6 Claire Claire | Web | 5. března 2014 v 11:06 | Reagovat

Ach jáááj :D ten Javier :D

7 AnnyLove AnnyLove | E-mail | Web | 5. března 2014 v 22:08 | Reagovat

No som zvedavá, čo zas ten Javiervymyslí, ako bude chceť potopiť Diega :/ Teším sa na pokračovanie

8 Henušqa Henušqa | Web | 6. března 2014 v 21:57 | Reagovat

Ach ten Javier :/

9 Miriama Miriama | 7. března 2014 v 23:18 | Reagovat

Aj ja som zvedavá ako to bude pokračovať a čo zase vymyslí Javier..Dúfam,že teraz mu Roberta nebude veriť..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama