close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

♥ Poviedka "Ranný šok"

20. března 2014 v 18:44 | adminka marissa. |  1. Diego a Roberta
Poviedku nájdete v Celom Článku! :)


A ten bol .. POZITÍVNY! V tom momente som nevedela ako sa mám cítiť, pozerala som sa na test ešte asi 5minút. Veď ja budem mama! José bola v izbe a tak som prišla za ňou a prisadla si na posteľ vedľa nej. ,, Tak ako? " spýtala sa zvedavo, ja som položila test na posteľ a prikývla som. No nebolo mi veľmi do smiechu. ,, Roberta ty sa netešíš? " spýtala sa ma sklamane ,, Vieš ja, neviem ako to mám povedať Diegovi, bojím sa že nebude chcieť.. " jedine táto vec mi robila obavy, ako zareaguje Diego. ,, Ale no tak, ľúbite sa! A prestaň si teraz nahovárať takéto veci.. veď budeš mama mačičkaa! " ja som sa konečne usmiala a objala som José ,, Áno! " mala som v sebe pocit šťastia, ale aj strachu. Bála som sa Diegovej reakcie keď mu to poviem. No bola som odhodlaná mu to povedať, chytila som mobil a váhala som. Zavolať, nezavolať? Nakoniec som vytočila číslo a ozval sa Diego. ,, Zlatko? Musím ti niečo povedať, je to vážne. " on sa hneď vyľakal ,, Nestraš ma " ďalej som pokračovala ,, Stretneme sa o pol hodinu u mňa okej? " on súhlasil a ja som položila. Mala som doslovne husiu kožu z toho, ako to dopadne. Pol hodina ubehla ako nič a ja som stále nevedela ako mu to mám povedať. Zrazu zazvonil zvonček a naša slúžka hneď šla otvoriť. Diego ku mne pribehol celý vyľakaný ,, Čo sa deje? " spýtal sa keď ma uvidel ako sa nervózne prechádzam po obývačke. ,, Musím ti niečo povedať, pretože chcem aby si to vedel odomňa a nie od ostatných " on pokrútil hlavou ,, Prosím ťa, hovor " ja som začala ,, Viem, že to ako mi je nie je z alkoholu " on mi hneď skočil do reči a vyčítavo sa chytil za hlavu ,, Ja viem, za všetko môže tá večera! " neustále si to vyčítal, aj keď to tak nebolo. ,, Ale ani to nie je dôvod! " povedala som so smiechom. ,, Čo ti potom je? " spýtal sa s obavami. Ja som k nemu podišla a s úsmevom na perách som sa ho spýtala ,, Nič nám nie je! " on sa na mňa zmätene pozrel a potriasol hlavou ,, Nám? Ako, nerozumiem. Veď mne ani nič nebolo " ja som sa zasmiala, pretože Diegova nechápavosť bola hrozne vtipná. ,, Myslím nás dvoch " konečne to zo mňa vyšlo a priložila som mu ruku na moje brucho. Diego stál so zamrznutým pohľadom chvíľu ticho a potom sa nechápavo spýtal ,, Čo? Ro.. " klesol mu hlas a pozrel sa na mňa. Ja som sa usmievala a on sa usmial tiež ,, Myslíš to vážne? " spýtal sa s rozžiarenými očami, ja som s úsmevom prikývla a on vykríkol ,, Milujem ťa! " a vášnivo ma začal bozkávať. Skončili sme na sedačke, ležala som vedľa Diega a rozprávali sme sa. ,, Ani si nevieš predstaviť aký som šťastný! " povedal nadšene ,, Áno " súhlasila som. ,, Nemôžem uveriť tomu, že budeme rodičia a tiež že tu vo vnútri je naše maličké " hovoril ďalej celý bez seba a priložil ruku na moje brucho. Ja som sa mu musela s niečím priznať ,, Vieš, že som sa bála toho ako zareaguješ? Bála som sa, že ho nebudeš chcieť "povedala som a pozerala som sa mu rovno do očí. Jemu v tom zmizol úsmev z tváre a chytil ma za líce ,, Nikdy by som nedovolil aby si si to dala vziať! Nikdy! A tiež nikdy nedovolím aby sa vám niečo stalo! " povedal odhodlane. Znelo to veľmi presvedčivo a mne sa konečne znovu vyčaril úsmev na tvári, pretože Diegove slová ma veľmi upokojovali. S úsmevom som sa mu pozerala do jeho žiarivých očí a pobozkala som ho.
,, Chcem ťa o niečo požiadať " povedal keď sa odomňa na kúsok odtiahol. ,, A o čo? " spýtala som sa zvedavo. ,, Presťahuj sa ku mne! " povedal odhodlane a ja som začala rozmýšľať ,, Myslíš to vážne? " spýtala som sa neveriacky. Stále ma držal za líce a približoval sa stále viac ,, Prosím povedz áno! " presviedčal ma. Ja som teda prikývla, chcem byť s Diegom stále a zdieľať s ním každú minútu svojho života. ,, Milujem ťa " povedal sladko a znovu ma pobozkal. Do ďalšieho dňa som všetko vysvetlila mame a ona nám obom popriala šťastie. V konečnom dôsledku nič iné nám netreba. Len nech sme šťastní tak ako teraz, tak navždy. O týždeň na to som bývala u Diega v ich veľkom dome. Vlastne, na to som bola celkom zvyknutá. Mabel bola veľmi milá a Diego bol neustále pri mne. Nastal čas, kedy som musela túto správu povedať mame aj ostatným. Prijali to veľmi dobre, dokonca sa nám to má narodiť v ten istý mesiac ako Mii a Miguelovi. Užasné no nie?! Takto plnyul čas, boli sme deň čo deň šťastnejší a naše dieťa rástlo a rástlo. Bola som už v 6. mesiaci a samozrejme to bolo na mne aj vidno. S Diegom sme sa ešte nevzali, pretože sme svadbu nechali až na potom, kedy si budem môcť dovoliť krásne úzke šaty, a to teraz nebolo možné. S Diegom sme išli práve z vyšetrenia u lekára, na tieto vyšetrenia somnou chodil Diego pravidelne, boli dobré na to aby bolo všetko v poriadku. Išli sme v aute a rozprávali sme sa ,, Nemôžem uveriť, že už je také veľké. Už ho chcem držať na rukách! " povedal nedočkavý Diego. Ja som sa zasmiala ,, Neboj sa, to prejde rýchlo. " Diego sa na mňa pozrel a usmial sa. Celý ten čas sme sa usmievali, celé to obdobie bolo úplne úžasné. Zrazu mu v tom niekto vtrhol do cesty, ale stihol zabrzdiť. Veľmi som sa zľakla, on hneď tiež ,, Si v poriadku? " spýtal sa, túto otázku som počúvala dosť často. ,, Áno, neboj sa " odpovedala som. Keď sme sa pozreli pred seba videli sme niečo neskutočné. Stála pred nami ONA! ,, Paula?! " spýtali sme sa obaja. Stála pred nami a usmievala sa, Diego vyšiel z auta ,, Čo tu chceš? " kričal nechápavo, ja som za ním vyšla tiež. ,, Dozvedela som sa že .. á, tuším ste spolu a dokonca budete mať spolu malého blázna " povedala, keď ma uvidela ako kráčam k Diegovi. ,, Takto o mojom dieťati nehovor! Čo tu chceš? " pýtal sa naštvaný ,, No dobre, dobre.. dozvedela som sa, že tvoj otec je za mrežami a tak mi napadlo, že konečne nám nikto nebude brániť byť spolu " približovala sa k nemu s úsmevom ,, Ani sa ho nedotkni! " upozorňovala som ju. Diego sa ironicky zasmial a povedal ,, Tak to si na veľkom omyle, nikdy som ťa nemiloval! A ani nebudem, nechápeš? " ona mu ďalej neodpovedala, otočili sme sa a išli sme našpäť domov. ,, Veľmi ma pobavila! " smiala som sa v aute ,, To áno " súhlasil Diego. Za ten čas sme ju videli len párkrát, ale nič nehovorila. Prešiel ďalší mesiac a s Diegom sme ležali na posteli ,, Aké bude mať meno? " spýtal sa ma Diego držiac ma za vypuklé bruško ,, Chcem aby mal meno po tebe " povedala som s úsmevom ,, Naozaj? " spýtal sa prekvapene. ,, Áno! A ak to bude baba tak po tvojej mame " Diega to očividne potešilo, aj keď protestoval že chce Robertu. V jeden večer zazvonil zvonček a my sme práve jedli. Služobníctvo šlo hneď otvoriť a spoza dverí vošla Paula. ,, Prišla som za Diegom " a celá naivná prišla za nami. ,, Čo tu chceš? " spýtal sa naštvane Diego. ,, Chcem teba! " kričala. ,, Nevieš pochopiť to, že som s Robertou. Čakáme spolu dieťa a chcem si ju aj vziať! " kričal po nej, ona v tom momente zamrzla, no po chvíli vybuchla ,, Nikdy nedovolím aby si si ju vzal, rozumieš?! " a odišla nahnevaná preč. S Diegom sme tam ostali stáť, dal mi pusu na čelo a pohladil ma po pleci. Takto šiel čas, mali sme síce pár problémov s Paulou ale Diego jej vždy povedal nech nám dá pokoj. No väčšinou to bolo šťastné obdobie, dokonca sme nášmu maličkému stvoreniu urobili izbu. Bola plná hračiek, svetielok a všeličoho možného. Celý ten čas bol Diego ten najpozornejší muž na svete, stále za mnou chodil, pýtal sa či mi nič nechýba a tiež sa rád rozprával s našim ešte nenarodeným bábätkom. Bol strašne zlatý! Neuveríte, ale s Miou sme mali ten istý termín, ktorý sa pomaly ale isto blížil. V jeden krásny deň som sa rozhodla ísť s Miou spoločne na nákupy a ako sme kráčali už domov dostala som silné kontrakcie. Mia sa veľmi zľakla a z toho šoku ich zhodou okolností dostala aj ona. Diego ma presviedčal nech tam nejdem, ale ja som nepustila. No a spoločne sme sa ocitli v nemocnici. Diego a Miguel dorazili samozrejme včas a celí nervózni čakali pred sálou. Pôrod prebehol bez komplikácií a mali sme zdravého synčeka. Dozvedela som sa, že keď mu to oznámili tak dokonca omdlel. To najťažšie som mala za sebou a to najkrajšie bolo vedľa mňa. Keď som ležala na izbe, Diego vošiel aj s veľkou krásnou kyticou, celú ma vybozkával a malého tiež. Boli spolu veľmi krásni. Keď ma konečne pustili domov mohli sme si ho obaja naplno užívať. Bol to náš malý Diegito. Nevedela som si predstaviť krajší život. A ozaj, Mii sa narodila krásna princeznička, ktorej dala meno Marína podľa svojej mamy. V jeden večer ako každý sme si šli ľahnúť. Ráno som vstala a prvé čo bolo som šla za malým Diegitom. Vošla som do jeho krásnej modručkej izby a povzdychla som si ,, No poď moja láska " no keď som sa pozrela do postieľky nič tam nebolo, len deka, hračky a prikrývka.

Kopírovať len s ikonkou !

adminka marissa.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miriama Miriama | 20. března 2014 v 21:32 | Reagovat

To snáď nie!! Kde je malý Diegito?? Stavím sa,že v tom má prsty Paula..Dúfam,že mu nič neurobí a všetko bude v poriadku..som zvedavá ako to bude pokračovať :-)

2 AnnyLove AnnyLove | E-mail | Web | 20. března 2014 v 23:11 | Reagovat

Určite ho ukradla Paula, veď sa predsa vyhrážala, že ho ich nenechá byť šťastnými :/ Som zvedavá ako to bude pokračovať :)

3 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 21. března 2014 v 8:56 | Reagovat

Takovej krásnej díl a ONA ho tak zkazí... a chudáček maličký, určitě ho najdou, jen ať to je brzy.

4 Peťúš Peťúš | Web | 22. března 2014 v 18:26 | Reagovat

krásny diel :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama