
1.časť
Začína sa príbeh, ktorý sa bude odohrávať medzi študentami školy Elite Way School. Spočiatku to bude vyzerať hrozne, ale postupom času nájdu k sebe cestu a objavia svoje city, ktoré si nebudú chcieť spočiatku priznať. Budú bojovať za to, čo chcú a naučia sa milovať jeden druhého. Dej sa bude sústreďovať na Diega a Robertu, o ktorých bude tento román.
Roberta
Už od včera sa nebavím so svojou mamou, pretože znovu sa rozhodla ísť na turné bezomňa. Celé detstvo bolo rovnaké - odišla, mňa nechala tu s opatrovateľkami a ona si užívala svoju večnú mladosť. Ona ma nikdy nepochopí, nechcem tu byť! Dobre, som možno dosť trucovitá, ale už by mohla konečne pochopiť, že aj ja mám na niečo právo, nie len ona. Mám ju síce veľmi rada, je úspešná a tak, lenže keby ma aspoň raz pochopila.. aa, nie. Ako môžem chcieť toto od dospelej osoby? Tá ma nikdy nepochopí! Sedela som a rozmýšľala som v mojej veľkej izbe. Začula som klopanie, a tak som odvrkla nech vstúpia. Dnu vošla moja mama. Keď som ju uvidela, otočila som sa a hrala sa na mobile.
,,Čo chceš?" odrkla som, keď som sa otočila.
,,Musím ti niečo povedať" hovorila, keď sa približovala ku mne.
,,Takže môžem ísť s tebou?" spýtala som sa natešene a otočila som sa k nej.
,,Nie.. o tom sa teraz nechcem baviť" odhrnula si prameň vlasov.
,,A tak potom o čom?!" spýtala som sa arogantným tónom.

,,Ide o to že.. zajtra nastupuješ do školy"
,,Čože?!" vykríkla som.
,,Je to tá najlepšia škola v Mexiku, určite sa ti tam bude páčiť!"
,,Tak o tom nepochybujem.. ty si sa zbláznila?" kričala som šokovane.
,,Roberta, takto sa somnou nebav, nastúpiš do školy a viac o tom s tebou nediskutujem!" zvýšila hlas aj ona, vyzeralo to tak že bude mať posledné slovo. Odišla preč a zatvorila za sebou dvere.
Tak o to tu ide? Aby sa ma zbavila? Nie! Nechcem ísť na žiadnu školu, prečo by som vlastne mala? Nie, nie, nie! Vždy som bola tvrdohlavá a trucovitá, vybrala som sa do kúpeľne a zobrala som farbu na vlasy. Bola sýto-červená a nafarbila som si ňou vlasy. Po tomto som dúfala, že môj nástup do školy zruší..
,,Pre boha živého!Roberta! Čo to máš s vlasmi?" vykríkla, keď ma uvidela nalievať si džús v kuchyni.. no už nie s čiernymi, ale červenými vlasmi.
,,Vidíš aj sama nie? Alebo potrebuješ okuliare?" spýtala som sa ľahostajne.
,,Ak si myslíš, že tvoj zápis zruším, mýliš sa, pretože všetko som už vybavila a viac už nestrpím tvoje správanie, jasné?" upozorňovala ma a odišla.
Ja som už nevedela čo mám robiť, nechcela som ísť do školy. Ale ako som tak rozmýšľala, ak budem v škole niekde na internáte budem si môcť robiť čo chcem a konečne ju nebudem musieť počúvať. Aaah, nejako to len prežijem. Dobre. Možno si len nájdem nejaké kamrátky a bude mi lepšie. Šla som si už konečne ľahnúť a všetko si to dobre premyslieť. Myslím, že tentokrát si to už moja mama nepremyslí, ešte nikdy nebola na mňa tak naštvaná. Ráno som vstala, aj keď som odporovala musela som ísť. Limuzínou sme dorazili pred veľkú školu s nápisom Elite Way School. vyzerala skôr ako megahotel, alebo niečo také. Vošli sme dovnútra a celý čas som s mamou neprehovorila ani slovo. Riaditeľ mi pripadal ako šašo a tí moji budúci spolužiaci, namyslení snobi. Kam som sa to pre boha dostala? Vošla som do izby, mala som tam byť s nejakou José a Guadalupe. Vošla som a nikto tam nebol..
,,Čo tu budem bývať s duchmi alebo čo?" frflala som.
Ťahala som kufre za sebou pri posteľ a konečne niekto prišiel. Dolu schodmi šla nejaká baba.
,,Ty si tu tiež nová?" spýtala sa ma keď zostúpila z posledného schodu.
,,Áno, bohužiaľ. Ty si José, či Guadalupe?" spýtala som sa zvedavo.
,,Ja som José Lujánová, a ty?"
,,Roberta Pardoová. Toto mám asi za trest alebo čo."
,,Ako to že za trest?"
,,Mojej mame šibe..a ty čo?Tiež sa tvoji rodičia zbláznili? " sťažovala som sa.
,,Ja.. nemám rodičov"
,,Aha, prepáč. Nevedela som.." uvedomila som si, že som sa asi zle vyjadrila a muselo to byť odomňa hnusné.
,,V poriadku, nikdy som ich nepoznala takže mi to nevadí."
,,No dobre. Vyzerá to tu na nudu, idem sa prejsť po škole" povedala som a odišla som z izby.
Prvý dojem, môže to byť v pohode baba. Som rada že nemám na izbe nejaké namyslené pipky aké som mala možnosť vidieť pri bazéne, ktorý je za školou. Hrôza! Celý čas som nevedela nájsť riaditeľňu, mala som sa zastaviť pre uniformu u sekretárky, ale nenašla som ju nikde. Keď sa s nami riaditeľ rozprával boli sme v jednej z tried a riaditeľňu ani nič podobné som nevidela. Kráčala som po chodbe a začula som ako nejaký chalan telefonuje..
,,Nemusíš chodiť otec, nemám 5 rokov. Pochop, že mám svoje záujmy a okrem toho nechcem aby si ma teraz vyrušoval, musím sa psychicky pripraviť na prvý deň no veď vieš....Nie, neplánujem sa opiť, bože otec!... Dobre,jasné.. bye"

A položil to. Vyzeral ako.. bábika. Značkové veci, pekná tvár, dobre nevyzerá že by tu bol nový a tak som pri ňom zastavila..
,,Ehm, nevidel si riaditeľňu? Hľadám to tu už asi 100 rokov a nikde tú klietku nevidím!" povedala som arogantným podtónom. On sa zasmial.
,,Klietku? Hah, poď ukážem ti kde to je" ponúkol sa.
Dobre, bol veľmi pekný a mal sexy hlas. Ó bože, Roberta! Povedal ti jednu vetu a ty sa roztápaš? Si normálna? Kráčali sme po škole a rozprávali sme sa..
,,Ty si tu nová?" spýtal sa nechápavo.
,,Nie, chodím sem už 10 rokov a stále neviem kde je riaditeľňa." odpovedala som ironicky.
,,Aha, vlastne áno. Tak tu to je.." a zastavili sme.
,,Ďakujem, že si ma sem priviedol.. tak.. ahoj" pozdravila som a rýchlo som ušla preč. Bola to pre mňa dosť trápna situácia, pretože ma istým spôsobom priťahoval. Pre boha, a kvôli čomu Roberta? Kvôli tomu že bol milý, alebo tie jeho krásne hnedé oči? Už je načase prestať naňho myslieť a ísť si vyzdvihnúť uniformu! Za stolom sedela sympatická žena, ktorá mi ju podala a popriala mi pekný deň. Rozhodne bol po stretnutí s tým chalanom krajší ako ráno, ale zasa o ňom. Rychlo som si zaniesla uniformu do izby a čo nevidím? Ďalšia spolubývajúca? Bola to čiernovlasá baba, ktorá si práve vybaľovala veci z kufra..
,,Ty tu budeš tiež bývať?" spýtala som sa zvedavo, jasné, nikdy som sa nehanbila.
,,Áno" odpovedala a sklonila hlavu aby si poukladala svoje veci. Ja si obyčajne veci hodím do skrine a ona si z kôpok z kufra robila ďalšie kôpky na posteľ. Hm, dobre, každý sme iný ale takúto precíznosť som ešte nevidela.
,,Ty si Guadalupe?"
,,Hej, ale volajú ma Lupita" odpovedala. Prišla mi veľmi taká hanblivá, ale nevyzerala zle. Podľa mňa sa potrebuje len zorientovať, možno to bude nakoniec nejaká rebelka.
,,Ty sa ma bojíš, alebo čo?" spýtala som sa, keď ma napadlo, že sa somnou nechce rozprávať.
,,Nie, ja len.. chcem si v pokoji vybaliť veci a potom si pôjdem po uniformu"
,,No fajn, potom riaditeľňa je.." snažila som sa jej poradiť, no ona mi skočila do reči..
,,Ja viem, vďaka!"
Tak a mala posledné slovo. Dobre, nie je až príliš ukecaná, ale vyzerá byť v pohode. Nakoniec som rada aké mám spolubývajúce. Obidve sú skromné a možno budú somnou vymýšľať nejaké hlúposti.
Diego
Celý rozčarovaný som vošiel do izby, ktorú som mal s mojim najlepším kamarátom Tomasom a nejakým Giovannim, teda aspoň to mi povedal Tomas. Vyzeral som byť úplne mimo a s úsmevom od ucha k uchu som si ľahol na posteľ. Oni dvaja sa tam rozprávali. Giovanni tam mal nejaké CD-čká a prezerali si ich..
,,Á, toto je fakt dobré.. A Diego toto je tvoje obľúbené!" kričal Tomas.
Ja som ale pozeral do stropu a rozmýšľal som nad ňou.. nad.. nemenovanou dievčinou, ktorá nevedela nájsť riaditeľňu..
,,Diego! Haló!" kričal Tomas.
Ja som sa konečne vrátil do reality..
,,Čo je?" skríkol som.
,,Si v poriadku?" pýtal sa ustarostene Tomas.
,,Áno.. vlastne nie! Keby si ju videl.." rozplýval som sa, keď som si predstavil jej tvár.
,,Videl koho?"
,,Jedno dievča. Bože bola očarujúca!"
,,Áno? A ako sa volá?"
V tom moja radosť z prejavu pominula..
,,To ešte neviem, ale zistím to. Určite má nejaké sexy meno"
,,Mmm, ako napríklad Jessica?"
,,Nie. Určite ho bude mať ešte krajšie!"
Ja som sa usmial a uprel som pohľad na chalana s oranžovými vlasmi..
,,Ty si Giovanni, alebo?"
,,Áno, a viem presne ktorú kočku myslíš!" smial sa. Vyzeral byť v pohode, určite bude s nami chodiť za babenkami a bude s ním sranda..
,,Vážne?" nadšene som sa spýtal.
,,Červenovláska?"
,,Áno,ano! Nevieš ako sa volá?" rozčarovane som vykríkol.
,,Niee, len viem že je to dcéra Almy Reyovej"
,,Tak Almy Reyovej? Už viem po kom je taká pekná!"
,,Áno, ak ju zbalíš budeš kráľ, pretože podľa mňa nemáš šancu."
,,Prečo, niekoho má?"
,,Nie, ale skôr ako sa jej spýtaš na meno ťa zabije" zavtipkoval.
,,Nevyzerala byť nebezpečná"
,,Zapamätaj si, že ženy sú všetky nebezpečné." upozorňoval ma Giovanni.
Ja som sa musel zasmiať, pretože bol hrozne vtipný a rád srandoval, určite si budeme rozumieť. Spoločne sme si potom prezerali CD-čká a neskôr som sa rozhodol ísť vziať mne aj kamošom do kaviarne colu, pretože sme boli vysmädnutí. Zobral som 3 fľašky a išiel som po chodbe, keď zrazu vyšla z rohu červenovlasá kráska. Skoro sme do seba vrazili a obaja sme sa pozerali navzájom do očí..

,,Ak niečo hľadáš, rád ti zase poradím.." ponúkol som sa.
,,Ja som si prišla iba po pitie, pretože som dosť smädná"
,,Ehm, nech sa páči" a vložil som jej do rúk jednu z fľašiek, ktoré však mali byť pre mňa a mojich kamarátov.
,,Ďakujem..nebude ti to chýbať?" spýtala sa ma.
,,Nie, nie a okrem toho si tu nová, tak by som sa s tebou veľmi rád zoznámil"
,,Aha.. ja som Roberta Pardoová" a natiahla ruku smerom ku mne.
,,Ja som Diego Bustamante" a podal som jej tú svoju. Keď som cítil jej ruku, jej pokožku zachvel som sa.
Ako to vyslovila, jej meno, ktoré sa jej neskutočné hodí..
,,Myslím, že už pôjdem" mrkla na mňa a zasmiala sa. Bože, jej úsmev mi priam bil do očí.
,,Rád by som sa s tebou šiel prejsť po školskej záhrade, čo povieš.. chcela by si?" spýtal som sa nadšene a čakal na jej odpoveď pozerajúc na jej krásnu tvár.































Dobre sa to začína
Teším sa na pokračovanie 