close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2. Osudová škola (3.časť)

9. dubna 2014 v 20:46 | adminka marissa. |  2. Osudová škola

3.časť


Medzitým dozorca Gaston Diestro zistil, že Diego a Roberta sa nenachádzajú v škole a odišli bez priepustiek..
V riaditeľni..
,,Ale ako je možné, že odišli Gaston?!" kričal nervózne Gandía (riaditeľ).
,,Nikto ich nevidel a niesu ani vo svojich izbách!" odpovedal Gaston so založenými rukami.
,,A kde potom sú tí dvaja študetni, hm?"
,,Vyzerá to tak, že ušli.." vravel Gaston pokojne, nerozdiel od Gandíu, ktorý veľmi kričal.
,,Nie, ...nie,nie,nie.. ako je to možné, je prvý školský deň a už ma z tých deciek ide poraziť!" nervózne sa prechádzal za stolom.
,,Budem o tom musieť informovať rodičov" navrhol Gaston.
,,Ach nie, už to vidím ako mi znovu znepríjemňujú život tí študenti.. a obzvlášť z tej triedy!" hovoril Pascual Gandía sediac za stolom a držiac si hlavu podopretú rukou. Gaston odišiel za sekretárkou Aliciou, ktorá si robila svoju prácu a poprosil ju, aby skontaktovala Almu Reyovú a Leóna Bustamanteho a informovala ich o odchode ich detí.

Roberta
S Diegom sme sa veľmi dobre bavili, ale nastal čas odísť do školy, pretože bolo už celkom neskoro. Opustili sme byt, nasadli sme do auta a šlo sa do školy. Diego ma bol odprevadiť po moju izbu..
,,Tak tu je tvoja izba?" spýtal sa zvedavo.
,,Áno, bývam tu s takými dvomi, sú celkom v pohode."
,,No dobre, som rád že sme sa spoznali" povedal s úsmevom, ktorý som mu opätovala a rozišli sme sa. Ja som vošla do izby, dievčatá mali už zhasnuté a očividne spali. Tak som potichu šla k svojej posteli aby som si konečne pospala. Ale zrazu sa zasvietilo svetlo pri posteli, na ktorej spala José..
,,Kde si bola?" spýtala sa rázne, znela ako vyšetrovateľ.
,,Vonku, nebavilo ma to tu" odvrkla som jasne.
,,Tak aby si vedela, moja drahá, hľadal ťa tu ten pajác Gaston.."image
,,Ten dozorca so sadrovým ksichtom?"
,,Áno, presne ten. Ja len že.. vyzerá to tak, že zajtra sa tu zastaví tvoja mamička" mrkla na mňa.
,,Čože?!" vykríkla som.
,,Áno, nenašiel ťa a hneď naskackal za riaditeľom.."
,,Vy ste mu povedali že som odišla?"
,,Nie, čo si myslíš? Povedal, že ťa ide hľadať no a očividne ťa nenašiel, pretože pred chvíľou tu bol zase a povedal, že ti to máme odkázať!"
,,Ach nie, moja mama bude zase vyzvedať!"
,,Álečo, s kým si bola?"
,,S nikým.." zapierala som.
,,Nehovor mi, že si sa sama prechádzala po záhrade a premýšľala nad tým ako sa budeš učiť po celý školský rok"
,,No dobre, dobre. Bola som vonku s Diegom.." priznala som sa.
,,S Diegom? S akým Diegom?" pýtala sa nechápavo.
,,To je jedno, asi ho nepoznáš."
,,Myslíš toho sukničkára?"
,,Čože? Sukničkára? A to máš prosím ťa odkiaľ?"
,,Povedali mi to, strieda baby ako ponožky a tiež ich pozáva von."
,,Prosím ťa, kto ti povedal takú somarinu?"
,,No povedala mi to,.. jeho frajerka"
,,Jeho čo?!" spýtala som sa vyľakane.
,,No áno, bola som si po pitie a pýtala sa ma nejaká babenka, že kde je Diego vraj je to jeho frajerka"
Ako si si mohla pre boha myslieť, že on bude normálny Roberta?Pre boha ako?!
Ironicky som sa zasmiala a arogantne som odvrkla..
,,Je mi to jedno!" povedala som hrubým hlasom a ľahla som si do postele.
,,Zhasni!" skríkla som z postele a José zhasla. Ja som mala chuť rozobrať posteľ a kúsok po kúsku to pohádzať Diegovi do tváre. Takže frajerka? Sukničkár? Tváril sa ako džentlmen len aby ma zbalil? Toto nie, Roberta si blbá! Ale určite nie blbšia, aby si mu dovolila aby ťa namotával ďalej. Toto mi úplne stačilo na to, aby som sa začala správať úplne tak ako som aj plánovala. Dobrota skončila a začne pravá Roberta..
Ráno sme mali vyučovanie, vzala som si všetky knihy a spolu s José a Lupitou sme sa v uniformách vybrali do triedy.

Diego
Ráno som vstal plný energie a odhodlania, pretože som vedel že Roberta bude v triede a stretneme sa. Okrem toho, po včerajšku bude určite spokojná. Boli sme práve v našej izbe a prezliekali sme sa do uniforiem..
,,Bože, keby ste ju včera videli" povedal som nadšene.
,,Nechal si nás samých! Ale povedz.. aká bola?" spýtal sa Tomas.
,,Bola úžasná! Nádherne spieva., je... iná!" rozplýval som sa.
Giovanni hodil do mňa vankúš a odvrkol..
,,Prestaň sa už konečne roztápať a pohni si, pretože ja už idem." a vybral sa ku dverám. Ja som si teda trochu pohol a vybrali sme sa na vyučovanie, na prvé vyučovanie. Tešil som sa hlavne na to, keď ju uvidím. Vošiel som do triedy spolu s mojimi kamarátmi a zložil som si veci na svoje miesto. Zrazu vošla do triedy aj Roberta, konečne som mohol znovu vidieť jej krásne oči. Lenže jej úsmev nahradil vražedný pohľad. Čomu som naozaj nerozumel. Šla okolo mňa, mala miesto vedľa mňa a tak sa vybrala tam.. Prechádzala a ja som sa jej tak trochu schválne postavil do cesty. Ona zastavila..
,,Uhni!" arogantne povedala.
,,Čo sa deje?" spýtal som sa nechápavo.
,,Nestaraj sa a uhni!" znovu odvrkla. Došlo mi, že nič iné mi nepovie ani na tretíkrát a tak som prikývol a sadol som si na svoje miesto. Počas hodiny s profesorkou Hildou som rozmýšľal nad tým, čo sa jej mohlo stať. Počas hodiny vošiel do triedy Gandía a dozorca Gaston..
,,Poprosím študenta Bustamanteho a študentku Pardoovú, potrebujem s nimi niečo prebrať" vyhlásil Gandía.
Vystrašene som sa pozrel na Robertu, no ona pokrčila plecami a vybrala sa za nimi, ani len sa na mňa nepozrela.

Roberta
V riaditeľni..
Počas cesty do riaditeľne sme s Diegom neprehovorili ani slovo. Vošla som dovnútra a sedela tam moja mama spolu s Diegovim otcom. Bože, nie!
,,Roberta Alejandra, čo si to vyviedla?" povedala mama šokovane.
,,Ja neviem, vôbec netuším pretože.." snažila som sa vykrúcať no mama o tom očividne vedela.
,,Pretože si tu ani nebola! Roberta pre boha, kde ste boli? Ty s tým.. chlapcom?" spýtala sa a Diega si premerala od hlavy až po päty.
,,Ale nikde.." vykrúcala som sa.
,,Zostaneš tu a pekne mi všetko vysvetlíš!" povedala naštvane. Bustamante sa vybral za svojim synom Diegom a nechali nás osamote v riaditeľni s mojou mamou. Sedela za stolom a ja som si sadla na stoličku za Gandíov stôl, kde som sa hrala s postavičkami, ktoré tam mal vystavené.
,,Roberta, dohodli sme sa, že nebudeš robiť žiadne škandály!" hovorila nervózne moja mama.image
,,Ale veď to nie je škandál, tak môžem nazývať tie tvoje vystúpenia. Len sa mi zachcelo ísť von!" odvrkla som.
,,Prečo by mali byť moje vystúpenia škandály, hm?! A okrem toho, kto je ten chalan?" kričala vytočene.
,,Spolužiak." povedala som ľahostajne.
,,Čo si myslíš, že môžeš ísť len tak von? Bez povolenia?"
,,Už som ti povedala, že sa mi chcelo.. a ostatné ma nezaujíma, ktorej časti nerozumieš?"
,,Roberta, nebuď drzá! Budeš sa správať tak ako treba!"
,,A vieš čo? Ani ma nenapadne! Budem sa správať tak ako ja chcem!"
,,Ako ti mohlo napadnúť ísť von s nejakým zvrhlíkom pre boha, veď je to syn toho politika!"
,,Dobre. Čo keby si teraz dvihla tvoj veľký zadok a vyparila sa niekde preč, namiesto toho aby si ma buzerovala?"
,,Váž slová! Budeš sa správať normálne!"
,,Nie. Budem sa správať tak ako ja chcem!"
,,Tak to sa veľmi mýliš!"
,,Vidíš? Načo si ma prihlásila na túto školu, načo?!"
,,Ak si myslíš, že ti to nejako pomôže tak si na veľkom omyle. Už som to mala urobiť dávno!" povedala prísne, postavila sa a odišla preč z riaditeľne. Vedela som, že nebudem potrestaná, pretože mi mama spomínala, že riaditeľ je jej známy a okrem toho, urobila by aj nemožné aby ma tu nechala. Ale ak si myslí, že sa budem správať tak ako ona chce, tak to sa potom veľmi mýli. Keď som vyšla z riaditeľne stál tam Diego. Okamžite ako som ho zbadala som pretočila očami a vybrala som sa preč. No on ma zastavil..
,,Čo sa to deje?" pýtal sa ustarostene.
,,Čo ťa to zaujíma?"
,,Zaujíma ma to, pretože neviem čo som urobil"
,,Á.. takže nevieš.. no fajn, v tom prípade sa spýtaj tvojej frajerky. Tá to určite bude vedieť!" povedala som ironicky.
,,Frajerky?" spýtal sa s kyslým výrazom.
,,Nerob sa hlúpy!"
,,Roberta, ja nemá frajerku, čo to nechápeš?"
,,Tak potom to bola asi tvoja sestra, nie?"
,,Ty žiarliš?" spýtal sa a zapozeral sa mi do očí.
,,Čo ti šibe? Jasné, že nie! A teraz ma nechaj ísť.." odvrkla som a odišla som preč. Dobre, možno tak trochu žiarlim, pretože ma Diego priťahuje. A ešte ten jeho pohľad, ktorý mu neskutočne žiari. Dosť Roberta! Teraz sa musíš sústrediť na to, ako sa dostať z tejto školy, alebo?

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Henušqa Henušqa | Web | 9. dubna 2014 v 21:50 | Reagovat

Super časť :-) Teším sa na pokračovanie :-)

2 AnnyLove AnnyLove | E-mail | Web | 9. dubna 2014 v 22:11 | Reagovat

Super časť, som zvedavá ako to bude s tou Diegovou frajerkou. Teším sa na pokračovanie =)

3 Andie Andie | Web | 10. dubna 2014 v 8:44 | Reagovat

Je to skvělé:)

4 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 10. dubna 2014 v 13:31 | Reagovat

Skvělá část :) Už se těším na další pokračování :)

5 rbd-bestof rbd-bestof | Web | 11. dubna 2014 v 17:48 | Reagovat

Ten konec :D "Ty žárlíš!"
No super :D Honem další část :D

6 Peťúš Peťúš | Web | 17. dubna 2014 v 9:11 | Reagovat

bomba!!:))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama