close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

2. Osudová škola (5.časť)

17. dubna 2014 v 16:28 | adminka marissa. |  2. Osudová škola

5. časť


Všetci sme sa pobalili na výlet do Valle De Bravo. Veľmi sme sa všetci tešili, keď sme mali všetko prichystané nastúpili sme všetci do autobusu, ktorý nás odviezol na miesto. Tá atmosféra bola úžasná. Každý sa vybalil do svojej izby, ja som mala izbu s Lupitou a José, ale veď to je jasné, pretože odkedy sme sa spoznali sme veľmi dobré kamarátky. Na starosť nás tam mal profesor Reverte, ktorý nám vždy vyšiel v ústrety, aj keď bol trochu divný. Po vybalení sme sa mali s ním stretnúť vonku na trávniku, kde nám hovoril o programe a informoval nás o tom, aby sme si dávali pozor a nahlasovali svoj odchod, aby potom nemal zbytočné starosti a niečo sa nám nestalo. Potom sme sa všetci pobrali pri bazén, kde sme mali prichystanú menšiu oslavu, no a poobzerali sme sa po okolí. Bolo tam krásne jazero a z hotela, v ktorom sme boli ubytovaní bolo vidieť všetku prírodu, naozaj to tam bolo skvelé. Vonku hrala hudba, bolo tam prichystané občerstvenie a všetci sa bavili. Ja som ležala na jednom z lehátok aj spolu s José, Lupita sa rozprávala s jedným sexy spolužiakom, volá sa Santos.
,,Pozri na Lupe, prečo nemáme také šťastie aj my?" pýtala som sa José.
,,Ja naozaj neviem, ale povedzme si úprimne.. tu niet z čoho vyberať" odvrkla José.
Ja som sa na ňu otočila, dala som si dolu z očí slnečné okuliare a začudovane som sa na ňu pozrela..
,,To myslíš vážne?" spýtala som sa.
,,Áno, myslím to vážne! Veď sa pozri, sú to samí sopliaci" sťažovala sa.
,,To áno, ale nájdu sa tu aj nejakí chlapi, no napríklad Santos"
,,Hej, no tak Roberta, nevidíš že už má svoju víťazku Lupe?" rozčuľovala sa.
,,Ale áno, snáď si nemyslíš že by som jej ho bola schopná prebrať!" smiala som sa.
Všimla som si, že sa k nám približuje Teo..
,,Á, pozrime sa! Tuším budeš mať aj ty spoločnosť!" vykríkla som.
,,Roberta prestaň!" smiala sa José.
Teo prišiel a zastavil sa nad nami..
,,José, nechceš ísť tancovať?" spýtal sa.
,,Áno, len si choď! Ja tu kľudne ostanem sama" skríkla som.
,,Keby nie si ku každému taká neznesiteľná, možno by si aj s tebou niekto zatancoval." odvrkla José.
,,Nie som neznesiteľná, ale už choď, čaká na teba Teoo!" podpichovala som ju.
,,Áno, už idem, idem!" povedala a šla s Teom tancovať. Ja som tam ostala sedieť, popíjala som kokteil a pozerala som sa na ostatných ako sa bavia. Bože Roberta, prečo si aj teba nevšimne nejaký fešák? Zrazu som za sebou začula známy hlas..
,,Roberta, prečo nejdeš tancovať?" pýtal sa Diego.
,,Lebo sa mi nechce!" odvrkla som.
,,Ani trochu?" presviedčal ma.
,,Nie! A s tebou už vôbec nie!" povedala som naštvane a vybrala som sa ku stolu zobrať si niečo na jedenie. José za mnou prišla, keď som si brala zo stola jednohubky..
,,Prečo si ho odmietla?" spýtala sa vytočene.
,,Ako vieš?"
,,Videla som to!"
,,Pretože s ním nechcem tancovať, a nemienim sa s ním ani baviť!" povedala som ľahostajne.
,,Neverím ti" krútila hlavou.
,,Vieš čo, tak mi never ale ja s ním nechcem mať naozaj nič spoločné a bodka!" odvrkla som a v tom mi zazvonil mobil. Odišla som odtiaľ preč, pretože tam bol hrozný hluk a nič by som nepočula. Volala mi moja mama...
image

,,Áno?" ozvala som sa.
,,Áhoj, zlatko. Počuj, chcela by som sa spýtať kedy by som mohla za vami prísť?"
,,Ty si sa zbláznila?" spýtala som sa arogantne.
,,Ako, ale prečo?"
,,No lebo! Nechcem aby si prišla!"
,,Prečo zlatko?"
,,Pretože je to môj výlet! Môj a mojich spolužiakov, rozumela si?"
,,Chcela som byť s tebou.."
,,Lenže somnou si každý deň mama! Prepáč, ale teraz tu chcem byť s mojimi kamarátmi, Bye." pozdravila som a zložila som to. Nechcela som mamu naštvať, ale tiež som nechcela aby sem prišla, pretože všetka pozornosť by bola na nej a ja by som namiesto trávenia času s mojimi kamarátkami trávila čas sňou, pretože by chcela byť stále somnou. Vybrala som sa naspäť, ale začula som nejaký buchot. Šlo to zozadu, bolo tam také menšie posedenie a videla som ako tam bol Diego a chystal si nejaké fľašky alkoholu. Šla som teda za ním..
,,Čo robíš?" spýtala som sa podráždene, keď som to uvidela.
,,Nič, chceš sa pridať?" spýtal sa s plechovkou piva v ruke.
,,Jasné, že nie, Diego pusti to!" kričala som a snažila som sa mu to vziať z rúk.
,,Inak čo, hm?" pýtal sa vyčítavo.
,,Ty nie si normálny, prečo piješ? Nevieš že je to zakázané?"
,,Ále no, odkedy teba zaujíma čo je zakázané?"
,,Nezaujíma ma to, ale toto je úplný hnus. A okrem toho, tebe z toho riadne šibe! No tak, daj mi to!" znovu som sa mu to snažila vziať z rúk.
,,Nie!" povedal Diego a zastavil ma. Zastavil ma tým najúčinnéjším spôsobom aký existuje. Bozkom. V tej chvíli som tomu nerozumela, z ničoho nič som po prvýkrát zacítila jeho pery na tých mojich. Aj keď sa mi to veľmi páčilo, odtiahla som sa..
,,Čo to robíš?" spýtala som sa naštvane.
,,To čo cítim.." povedal, videla som že už má nejaké percentá v sebe a tak som to nebrala vážne.
,,Prestaň a daj mi to! No tak, ide z teba samý alkohol Diego!" povedala som a konečne sa mi podarilo vytrhnúť mu plechovku z ruky. Chytila som ju a vyhodila som ju do jazera..
,,Prečo si to urobila?" pýtal sa ma ukazujúc rukou na jazero.
,,Nemáš to piť, no tak teraz poďme pekne naspäť!" povedala som a snažila som sa Diega zodvihnúť. Uvedomila som si, že je veľmi ťažký a vypil toho ešte viac ako som si myslela..
,,Ako sa dokážeš za takú chvíľu takto opiť?"
,,Niesom opitý!" mrmlal si pod nosom.
,,Nie, kdeže!" povedala som ironicky. ,,Počkaj tu, prinesiem ti kávu" dodala som. Rýchlo som zašla po šálku kávy a išla za Diegom..
,,Tu máš, napi sa!" povedala som a podala som mu šálku kávy, z ktorej sa napil. Nebol až tak veľmi opitý, ale vidno to na ňom bolo a nechcela som aby mal problémy. Ale Roberta, prečo si ho zastávaš? Prečo ťa tak zaujíma? No tak, už na to nemysli.
,,Tak, teraz sa pekne vrátime a pôjdeme na program, ktorý nám naplánoval Octavio a postupne vytriezvieš.."
,,Vďaka, ale musíš mi sľúbiť že.. tam pôjdeš somnou" povedal Diego a nahodil presviedčací pohľad.
,,Tak dobre, teraz si choď vziať nejaké občerstvenie a bude ti lepšie" povedala som s úsmevom. Všetky fľaše a plechovky som dala odtiaľ preč, nechcela som aby sa o tom niekto dozvedel, aj keď by s tým Octavio určite nič neurobil. Za ten čas čo sme chodili do školy sme si už stihli všimnúť, že nerád bonzuje a rieši zbytočné veci. Diego sa dal do poriadku aspoň trochu a spoločne sme sa celá trieda vybrali za Octaviom aby sme pokračovali v dohodnutom programe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Henušqa Henušqa | Web | 17. dubna 2014 v 22:31 | Reagovat

Super časť♥Teším sa na pokračovanie :-)

2 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 17. dubna 2014 v 23:06 | Reagovat

Skvělé!! :) Těším se na další díl :)

3 Peťúš Peťúš | Web | 18. dubna 2014 v 11:46 | Reagovat

super diel :)

4 AnnyLove AnnyLove | Web | 20. dubna 2014 v 23:34 | Reagovat

Super časť, Diego vždy robí hlúposti :D Teším sa na pokračovanie :)

5 Claire Claire | Web | 21. dubna 2014 v 9:28 | Reagovat

úžasná časť :3 teším sa na ďalšiu :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama