3. Jednorázová poviedka "Bez teba nemôžem existovať"

5. dubna 2014 v 17:54 | adminka marissa. |  Jednorázové poviedky
Prinášam vám celkom iný príbeh, než ten ako ho poznáte. Je veľmi emotívny. Ako by ste sa zachovali vy, keby sa vám stane to čo Roberte? Vedeli by ste ďalej žiť bez vašej lásky? V tomto príbehu uvidíte ako sa Roberta nebude vedieť vyrovnať s tým, že stratila svoju lásku. Ale nie tým, že Diego by ju odmietol.. bude to niečím úplne iným. Zmení jej to život, alebo už viac nebude nikoho chcieť vidieť? Ako sa to nakoniec vyrieši? To zistíte po prečítaní tejto jednorázovej poviedky.

"Bez teba nemôžem existovať"


Roberta
Bolo to dávno, čo som chodila s Diegom. Milovala som ho a bolo to jediné, čo ma dokázalo držať na tomto svete a ovládať ma. Aj keď nechcel, dokázal somnou manipulovať ako nikto iný. No jeden deň všetko zmenil! Jedným dňom sa to všetko skončilo, veľmi sme trpeli obaja, pretože cítila som ako ma miluje.. ale osud nám to nedoprial. To všetko mi chýba, ale obaja sme sa z toho dostali a vyrovnaní sme sa zdravili, ale v skutočnosti som s ním nechcela mať už nič spoločné, aj keď moje srdce horelo láskou pri pohľade naňho. Všetko som videla čierne. Aj keď som mala kamarátov, rodinu... v mojom živote bola jedna veľká prázdna diera. Chýbala mi tá najpodstatnejšia časť, kvôli ktorej by som urobila čokoľvek. Chýbal mi Diego, jeho bozky, objatia.. to všetko.. S jeho otcom sme boli obaja za dobre. Jedného dňa som sa zobudila, osprchovala ako každý deň, spočiatku nebol ničím výnimočný tak, aby som si ho zapamätala na dlhšiu dobu. Šla som sa naraňajkovať a potom si pozrieť nejaký film. Zrazu za mnou pribehla moja mama, mala v ruke mobil a vravela že je to pre mňa. Kto by mi však volal? Nikomu som v blízkej dobe číslo nedávala a moje kamarátky to byť nemohli, pretože boli práve prihlásené na sociálnej sieti a písali sme si. Pribehla som teda k nej a priložila si mobil k uchu. Moja mama okamžite odišla preč, vedela že potrebujem súkromie.
,,Haló?" ozvala som sa.
Z mobilu bolo počuť mužský hlas ,,Roberta? Si to ty?" nevdela som kto je to, ale hovoril dosť vyplašene.
,,Áno, kto je tam?" spýtala som sa.
,,Tu je Diegov otec" Diegov otec, prečo mi pre boha volal Diegov otec?
,,Čo sa deje?" spýtala som sa, keď som začula jeho vystrašený hlas.
,,Chcem ti len povedať že.. sa stalo niečo strašné!" plakal.
,,Nestrašte ma, čo sa stalo?"
,,Ide o to že.. Diego mal nehodu" keď to vyslovil, vo mne boli obavy, hrozné obavy!
,,Čože?!" vykríkla som.
,,Stalo sa to pred 2 dňami a .. " pokračoval, ja som sa hrozne bála!
,,Čo je s Diegom?" skočila som mu do reči, to bolo to jediné čo ma zaujímalo.
,,On to neprežil!"
Keď vyslovil tú poslednú vetu, o tom čo sa stalo s Diegom vyleteli mi slzy z očí a zostala som tam stáť šokovaná. Z mobilu sa León ozýval, že či som ešte tam, ale ja som nevedela ani nič vysloviť. Mobil mi padol na zem a ja som sa skĺzla na podlahu. Nie! Ako sa to mohlo stať? Moja mama ku mne pribehla a pýtala sa čo sa stalo, vyzerala rovnako vystrašene ako ja ešte predtým ako mi to jeho otec oznámil..
,,To nie je možné, nie!" plakala som.
,,Ale Roberta, zlatko, čo sa stalo?"
,,Ja už nemôžem! Nevládzem!"
,,No tak, láska moja čo sa deje?"
,,Mami ja chcem zomreť! Už tu nechcem byť! Chcem zomrieť rovnako ako on.."
,,Kto? čože?"
,,Diego... on mal nehodu.. a neprežil to!" plakala som veľmi hlasno..
,,Čože? Niee!" vzdychla si mama a rovnako ako mne jej oči zaliali slzy, hneď ma objímala a obe sme plakali, aj keď by nikto neprekonal môj plač, môj žiaľ. Priala som si aby to bol len zlý sen, ale keď som zistila že je to realita priala som si, aby to bol posledný deň môjho života. Tú hlbokú jazvu v mojom srdci už nezaplní nikto a nič! Chcela som zomreť, veľmi ma to bolelo, Diego bol ten... koho som milovala, s kým som chcela stráviť svoj život. Ale teraz, teraz je môj život kompletne skazený a zničený! Už to nenapraví nič! Vošla som do svojej izby celá uplakaná a nevidela som už vôbec nič! Nechcela som sa s nikým baviť! Bolo mi zle, chcela som zomrieť! Prečo Diego? Práve on bol ten, ktorého som milovala... jediný, koho som milovala a cítila som, že už nikto iný to nebude. Vzala som si denník a všetky strany som počmárala, mala som chuť všetko rozbiť. Potom som sa postavila a vzala som kôpku papierov, boli to texty piesní, ktoré keď som písala som myslela len na Diega. Začala som si to čítať, vždy mi pomáhali. Čítala som tie myšlienky a slová, ktoré vyjadrovali moje city k nemu. Slzy mi kvapkali na napísané piesne.. všetko, čo som k nemu cítila mi ostalo už iba tu..
(Keďže sa vám nápad s videom páčil, určite bude dobré ak to využijem častejšie, pretože zrovna tieto videá vyjadrujú väčšinou ich spomienky a to je teraz mojim hlavným cieľom)

Vo mne bola iba prázdnota..všetko čo som mala je preč. Už nechcem nič, vôbec nič nemôžem robiť. Musím iba trpieť a to je podstatou môjho života, vždy som si myslela že je môj život prekliaty a toto len nasvedčovalo tomu, že mám pravdu. Už to nevydržím! Nechcem tu byť! Bez neho nie! ..

O rok neskôr..

Diego
Odkedy som sa dozvedel, že Roberta mala nehodu a to všetko neprežila, rozhodol som sa odísť s mojim otcom. Odísť do Európy, hneď na ďalší deň ako mi to povedal, pretože som sa vtedy príšerne opil. Nemohol som kontaktovať ani jej rodinu, pretože som nikoho nechcel vidieť a tiež som nechcel počuť ako sa Alma trápi. Už je to rok, čo nie je medzi nami a nie je somnou. Každý deň sa pozerám na spoločné fotky, pozerám si videá, na ktorých spieva a čítam si texty piesní. Nikdy by som si nevedel ani predstaviť, že niekedy bude vo mne tak prázdno.. Aj keď som na druhej strane sveta, stále ju mám v hlave a nedokážem na ňu zabudnúť! Bol čas, keď som iba plakal celé dni a noci, pokúšal som sa ukončiť svoj život, ale niečo ma stále držalo na živote. Skladal som ďalšie texty o nej. Bolo to jediné, čo sa mi podarilo znovu si ju pripomenúť a bolo to ako keby ešte stále žila. Nič iné mi ju tak dokonale pripomenúť nemohlo. Vždy mi však pomáhal môj najlepší kamarát Miguel, ktorý ma aspoň na chvíľu vytiahol von. V jeden večer bol u nás a rozprávali sme sa..
,,Mám tu niečo pre teba!" povedal a vytiahol na stôl dve letenky. Boli to letenky do Puerto Vallarta.
,,Zbláznil si sa?"
,,Nie, už sa na to nemôžem pozerať. Mohli by sme obaja ísť na nejaký výlet,no nie?"
,,Neviem, či to bude dobrý nápad"
,,Ale no tak, pozri. Možno si tam nájdeš nejakú babu.."
,,Nie! Nechápeš že.."
,,Dobre ja viem! Ale už nemôžeš byť sám, čo tomu nerozumieš?Už sa na to nedokážem pozerať!"
,,Tak sa na mňa nepozeraj!"
Postavil som sa a ušiel som do svojej izby. Zabuchol som za sebou dvere a nechcel som sa s nikým baviť. Miguel za mnou pricestoval hneď deň po mne, ale vždy sme boli priatelia. Tentokrát ma však naštval, ale možno.. možno mal tak trochu pravdu. Mohol by som konečne zabudnúť a začať odznova. Chce mi len dobre a ja by som sa tiež možno odreagoval. Chytil som mobil a zavolal som mu.. Povedal som, že pôjdem. Je to predsa môj kamarát, najlepší. Rozhodol som sa teda že s ním pôjdem. Lietadlo nám má ísť o dva dni..

Roberta
Postupom času bolo toho trápenia menej a menej. Ale citov viac a viac. Na ďalší deň som mala naplánovaný let do Puerto Vallarta aj s mojou kamarátkou Miou, pretože sme sa rozhodli ísť tam osláviť naše narodeniny. Aj keď som sa na to necítila, nechcela som ostať doma a trápiť sa. Možno sa konečne budem cítiť sťastná. Nastal deň kedy sme mali už odletieť, aj keď som ešte váhala, bolo to správne. Mia bola vždy pri mne a teraz by som urobila chybu, keby som ju nechala ísť samú.
V lietadle..
,,Ako sa cítiš?" spýtala sa ma.
,,Dobre" odpovedala som jej s úsmevom.
,,Ani nevieš aká som rada, že sa konečne usmievaš"
,,Áno, aj ja.. už aby sme tam boli" povedala som nadšene, konečne som sa cítila tak uvoľnenejšie.
Úspešne sme pristali a vyblili sme sa v hoteli. Dali sme sa do plaviek a celý deň sme strávili na pláži. Večer som sa rozhodla byť na hoteli, pretože som si chcela pri výhľade na more napísať nejaké texty. Mia bola na nákupoch a ja som bola vyčerpaná. Keď som dopísala prvú slohu šla som spať, bola som unavená z letu. Mia prišla tiež a šla si tiež ľahnúť. Čakal nás predsa ďalší deň, ktorí sme strávili tiež rovnako na pláži a na nákupoch, veľmi som si užívala slnko a more, večer sa ma však rozhodla vytiahnuť von.
,,Roberta poď, bude párty!" volala ma Mia.
,,Čo si mám obliecť?"
,,Daj si tie nové sexy šaty, čo povieš?"
,,Ako vravíš, už sa nemôžem dočkať!" povedala som odhodlane, aspoň chvíľu som nemyslela na tú trgédiu ako celý rok..

Diego
Dnes sme dorazili do Puerto Vallarta, je tu krásne. Práve sme sa dohodli s Miguelom, že sa pôjdeme odreagovať na nejakú párty a súhlasil som. Cítil som voľnosť a konečne som si mohol vydýchnuť z toľkého trápenia, pretože v tom momente som na to konečne nemyslel a sústredil som sa na náš výlet. Obliekol som si šortky a košeľu, Miguel tiež a vybrali sme sa na spomínanú párty..

Roberta
Zo začiatku sme sa veľmi bavili, bola to celkom sranda, Bolo tam občerstvenie a všetko možné. Rozhodla som sa ísť na wecko, bola som celá vysmiata, konečne. Utekala som a spoza rohu vyšiel nejaký človek, do ktorého som skoro narazila. Dvihla som hlavu a keď som ho uvidela môj úsmev rýchlo pominul. Myslela som si, že sa mi to zdá, videla som ho! Na vlastné oči som videla ako preomnou len tak stál Diego a pozeral sa na mňa rovnako vystrašene ako ja na neho. Moje oči zostali mokré, pretože sa naplnili slzami. Neverila som ani vlastnému pohľadu..
,,Diego? Si to ty?" spýtala som sa neistotne a vystrašne. On vyzeral byť rovnako šokovaný ako ja, pretože som ničomu nechápala..
,,Roberta! Ty..." koktal.
,,Ty.. ty žiješ!" cítila som sa..ani sama neviem ako. Uvidela som jeho tvár, živú, stál predomnou. Zakrútila som hlavou ale ten obraz predomnou stále ostával. Ale nebol to obraz, bol skutočný. Rukou som mu prešla po tvári a bola skutočná.
,,Nie,.. to ty.. to ty žiješ!" vykríkol. Naozaj som nechápala, veď on bol ten o kom mi povedali že zomrel! Prečo mi teda hovoril také veci?! Prečo?
,,Čože? Ja som tu bola vždy Diego.." plakal som.
,,Čo? Je to už rok, čo som sa dozvedel že si zomrela..ako je potom možné že si tu.. živá?"
,,Ešte teraz si spomínam ako mi tvoj otec povedal, že si mal nehodu..bolo to to najhoršie čo som kedy zažila Diego"
,,Toto ti povedal? Môj otec prišiel za mnou a povedal mi, že si mala nehodu a že si ju neprežila.." on tiež plakal. Zrazu mi všetko začalo do seba zapadať. Ale jeho otec, on by to neurobil, alebo áno?
,,Čože? To nie je pravda! Ako to mohol urobiť? Nie!" plakali sme viac a viac a obaja sme boli šokovaní. Myslela som si že sa mi to sníva.
,,Ty si skutočná! Nesníva sa mi to.. povedali mi že si zomrela!" plakal a dotýkal sa mojej tváre.
,,Ty žiješ!" usmiala som sa spoza moje slzy, on sa tiež usmial. Ten moment, keď som zistila že to nie je iba sen!
,,Bojím sa, že sa teraz zobudím!" hovoril zúfalo.
,,Bojíš sa, že sa zobudíš z tejto chvíle, alebo z lásky?" hovorila som utierajúc mu slzy z tváre.
,,Myslím, že z oboch možností. Prečo mi to môj otec urobil?" plakal a pýtal sa vyčítavo.
,,Nie, prečo nám to urobil! Diego, veď sa tváril že nás má rád.."
,,Už nie, už s ním neprehovorím!"
,,Kde si bol celý ten čas?"
,,Je to už rok.. celý čas som bol v Španielsku, chcel som zabudnúť, ale to sa nedalo, aj keď viem, že pred tým ako mi o tom povedal, o tej nehode ktorá sa ani nestala.. náš posledný rozhovor predtým bol otrasný..povedala si mi, že ma neľúbiš, ale ja som napriek tomu cítil, že klameš"
,,Nevedela som, že tvoj otec zájde až tak ďaleko.. Myslím, že ty si mi vtedy povedal to isté.. Diego ja.. bola som celá zničená, všetko sa mi zrútilo a teraz.. teraz sme sa tu stretli. To nie je len tak, priala som si to"
,,Čo cítiš?"
,,Cítim, že.. to nie je iba sen. Je to nový začiatok. Diego, veľmi ma bolelo to, čo sa stalo ale nechcem už aby nám niekto v tom zabránil"
,,Zabránil v čom?"
,,V tom čo cítime! Nedovoľme tomu!"
,,Myslíš to vážne?" spýtal sa tichým hlasom a mieril rovno k mojim perám. Znovu som cítila jeho pery na tých mojich a chuť jeho bozkov. Konečne som uverila v tento moment. Prečo to bolo tak? Prečo mi povedali, že zomrel? On je tu, pri mne! Je môj! Mám ho späť! Roberta, už to nepokašli..
,,Milujem ťa!" pošepkala som keď sme sa od seba na chvíľu odtiahli.
,,Aj ja teba, mám ťa tu, skutočnú.. ešte stále som šokovaný!" povedal nadšene.
,,Ja tiež, ale nechcem aby sa niečo podobné stalo. Bolo to strašné!"
,,Ja viem, zažil som to isté čo ty.. ale to o niečom dokazuje..nie je to tak ako si mi povedala.."
,,A ty tiež.. Diego keby som ťa neľúbila, nezrútil by sa mi celý svet.. ale teraz cítim ako mi bije srdce z toho, že viem že žiješ. Som rada že si tu, že si pri mne. Chýbal si mi, tvoje dotyky, tvoje bozky.. chcem to späť!"
,,To všetko môžeš mať, pretože ja chcem to isté!"
Nikdy by som neverila, že jeho otec nám urobí niečo takéto. Obaja sme šli do môjho hotela a a milovali sme sa. Mala som zamknuté a myslím, že Mia si už našla spoločnosť. Ráno som sa zobudila a môj prvý pohľad bolo to najkrajšie čo v živote mám. Diego, ktorý bol vedľa mňa. Nebol to iba sen..
,,Nechcem ťa znovu stratiť.." povedal.
,,Ani ja, ale všetko toto sa pre niečo deje nie?"
,,Bude to asi preto, že k sebe patríme" povedal s úsmevom a pobozkal ma.
Spoločne sme sa vrátili do Mexika a keď ho všetci uvideli, boli rovnako šokovaní ako ja. Diego si nechal priniesť svoje veci a viac so svojim otcom neprehovoril. Boli sme len my dvaja. Vážila som si každý moment strávený s ním, bolo to neuveriteľné. Teraz aspoň vieme, že pre seba niečo znamenáme a život jeden bez druhého by bol úplne prázdny. Stále sme boli spolu a ľúbili sme sa čoraz viac. Bol to jediný muž v mojom živote a posledný. Ten rok trval hrozne dlho a bolo to neskutočné trápenie, ale jedno z toho viem. Nestalo sa to len tak. Stalo sa to preto, aby sme si uvedomili čo znamenáme jeden pre druhého. A tiež to, že ak jeden chýba, ten druhý bez neho nemôže ďalej existovať, pretože láska je iba pre dvoch a ak je naozaj skutočná, viete sa preniesť cez všetko, aj cez bolesť a tiež cez to že vám to niekto nedopraje. Láska si nájde aj tak cestu, nech sa stane čokoľvek..
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Čoky Čoky | E-mail | Web | 5. dubna 2014 v 18:25 | Reagovat

Až mi z oči kapali slzy ale bylo to zvlaštne.Maš ti nejlepší povidky jak sem kdy četla :-)

2 RyD RyD | 5. dubna 2014 v 20:54 | Reagovat

mozem povedac len jedno slovo waaww

3 Domi Domi | E-mail | Web | 5. dubna 2014 v 23:40 | Reagovat

krásna :3 inak veľmi sa mi páčia použité mená :))

4 AnnyLove AnnyLove | Web | 6. dubna 2014 v 1:25 | Reagovat

Je úžasná, ten nápad na tému bol skvelý. Páči sa mi ako stále vymýšlaš nové a zaujímavé témy. Len tak ďalej :)

5 tina tina | E-mail | Web | 6. dubna 2014 v 10:54 | Reagovat

Páni, je naozaj strašne krásna a hlavne dojemná :) až mi slzy vybehli a keď som ju čítala mala som zapnutú mp3 a zrovna mi hrala pieseň Este Corazon, tak to už sa nedalo v sebe udržať :-)

6 -A -A | Web | 6. dubna 2014 v 11:48 | Reagovat

ale prosímtě :D nene,vidíš cenovku 25,- xD já ji plánuji :D

7 Ellie► mkunis-ndobrev.blog.cz Ellie► mkunis-ndobrev.blog.cz | Web | 6. dubna 2014 v 15:08 | Reagovat

Moc děkuju za pochvalu :)

8 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 6. dubna 2014 v 21:09 | Reagovat

Tohle byla krásná povídka! A tak dojemná!

9 Miriama Miriama | 7. dubna 2014 v 15:09 | Reagovat

Krásna poviedka :-) veľmi dojemná,ale som rada,že to dopadlo takto dobre :-P a teším sa na ďalšie poviedky :-P

10 Dulce Nika Dulce Nika | Web | 7. dubna 2014 v 19:34 | Reagovat

wow, krásne napísané... :)

11 Alexandra O'donoghue Alexandra O'donoghue | Web | 9. května 2014 v 0:55 | Reagovat

Kokos...Revala som tu ako pes,toto by som fakt nečakala máš neskutočnú fantáziu! <3 Rada by som s tebou niečo napísala,si neskutočná! Fakt...Revala som do konca ja som nemohla uveriť,stále mám slzy v očiach...proste si umelec.<3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama