4. Jednorázová poviedka: "Pravda"

6. května 2014 v 15:21 | adminka marissa. |  Jednorázové poviedky
Napísala som taký dlhšiu poviedku (ale vážne dlhšiu), nie je ako tradičný školský príbeh Diega a Roberty, ale taký..iný! Vždy sa jednorázové poviedky snažím odlíšiť od tých tradičných a to aspoň o kúsok. Pôvodne som ju chcela rozdeliť na dve časti, ale tak nakoniec som sa rozhodla zverejniť to sem celé naraz. Tak snáď si to prečítate celé a bude sa vám páčiť ;)









Poviedku nájdete v Celom Článku!


Roberta
S Diegom sme spolu tvorili pekný a spokojný pár dlhú dobu. Ale vždy niečo raz končí, aj keď my sme sa rozišli v zlom. Bola to pre mňa silná rana, pretože som sa dozvedela, že Diego ma podviedol s Paulou. Nikdy som necítila väčšiu bolesť a hnev ako keď som sa o tom dozvedela. Už nikdy viac som s ním nechcela mať nič spoločné. Keď mi o tom chcel porozprávať, čo sa vlastne stalo, dvihla som mu mobil a povedala som, že som ho podviedla s Javierom. Jasné, že to bolo klamstvo, pretože som nestrpela to, že mi nasadil parohy a ihneď som musela konať. Javier bol náš spoločný dobrý kamarát. Práve Javier bol ten, kto mi to povedal. Diego to všetko zapieral, ale ktorý muž by sa na jeho mieste priznal? S Diegom sa nechcem o ničom baviť, skončili sme školu a krátko po tom aj náš vzťah. Je to ešte čerstvé, ale pomaly som sa s tým už zmierila. Všetko možno zmení jedna vec. Vec, ktorú som sa dozvedela len dnes a veľmi ma šokovala. Spolu s José, mojou najlepšou kamarátkou, som sa dnes vybrala k lekárovi, pretože mi nebolo zrovna najlepšie. Čakala som všetko možné, no nie to, že mi povie, že som tehotná. Vyletela som z ordinácie s plačom, José sedela na stoličke v čakárni a čítala si časopis. No akonáhle ma uvidela, časopis odhodila a objala ma. Nevedela čo sa deje, pýtala sa čo mi povedali a ja som jej to všetko povedala. Potom sme si sadli a ja som sa upokojila..
,,Je to Diegove, však?" pýtala sa ma.
Ja som pozerala do neznáma a prikývla som ,,Áno" v tom mi začali znovu tiecť slzy.
,,Poď" povedala José a objala ma. Vedela, že je to ťažké, že celý ten čas som ťažko znášala náš rozchod.
,,Roberta, však mu o tom povieš?" pýtala sa ma.
,,Nie! Jasné že mu nič nepoviem.. a ty tiež nie! Nič sa nedozvie, jasné?" hovorila som s plačom a s obavami, že sa to dozvie.
,,Ale vieš, že sa to raz dozvie." upozorňovala ma.
,,Jasné, že nie!" odporovala som.
,,A ako tomu chceš zabrániť?"
,,Nepoviem mu to a hotovo!" trucovala som.
,,Roberta, veď to mu ani nebudeš musieť hovoriť. On to uvidí!" presviedčala ma.
Pokrčila som plecami ,,Ale veď v tom mu nikto nebráni nie?"
,,A čo mu povieš keď sa ťa na to spýta? Že je moje alebo čo?"
,,Nie.. Javierove" odvrkla som.
,,ČOŽE?!" vykríkla José ,,Nie" klesol jej hlas a krútila hlavou.
Ja som však bola odhodlaná klamať mu rovnako ako on mne. Nedozvie sa nič, konečne na neho dostatočne zabudnem. Alebo sa aspoň posnažím. Nechcem aby o tom vedel niekto, kto by mu o tom povedal. Koniec koncov, nemáme už nič spoločné. Vlastne okrem.. nie! Roberta upokoj sa, všetko bude dobré, ničoho sa nemusíš báť!
Keď sme prišli ku mne domov, zatvorila som sa do izby. Netrvalo dlho a moja mama prišla za mnou..
,,Už viem o všetkom.." držala ma za plece.
,,Je to super nie?" hovorila som so slzami v očiach.
,,Zlatíčko moje, vieš že budem pri tebe nech by sa dialo čokoľvek. Budem stále s tebou" upokojovala ma.
,,Ja viem, ale čo ja? Čo moje dieťa? Celé je to na nič!" rozčuľovala som sa.
,,Nemyslíš, že by to mal Diego vedieť? Koniec koncov, je to jeho nie? Má na to právo." presviedčala ma.
,,Nemá na nič právo, mama!" plakala som.
,,Zlatko, neurob tú istú chybu ako ja. Vieš veľmi dobre ako ťa to vtedy bolelo, keď si sa dozvedela že Reverte je tvoj otec!" mala pravdu, mala veľkú pravdu. Ale môj hnev mi to nedovolí.
,,Chcem byť sama!" odvrkla som. Alma mi dala pusu na čelo a odišla.
Sadla som si na posteľ a pod lampou som si prezerala svoj denník. Bola tam fotka. Fotka mňa a Diega, keď sme spolu chodili. Boli sme veľmi šťastní. Držala som ju v ruke a pomaly som po nej prechádzala prstami. V hlave sa mi premietali spomienky.

Spomienky z tej noci, kedy sa to stalo a boli sme s Diegom spolu v posteli po spoločne strávenej noci..
,,Už dooosť!" smiala som sa spomedzi Diegovich bozkov, ktoré mi okrem celej noci dávaj aj nad ránom.
,,Nikdy nemám dosť tvojich bozkov!" hovoril Diego.
Konečne sme sa upokojili a ležali vedľa seba. V Diegovom objatí, v tom najbezpečnejšom mieste.
,,Toto bola najkrajšia noc v mojom živote!" povedal s nadšením.
,,S tým súhlasím. Takže sa ti oplatilo počkať, nie?" podpichovala som ho.
,,Ty vieš že by som dokázal čakať aj celé storočia. Vieš to!" zasmial sa.
,,Ako?" spýtala som sa prekvapene.
Pozrel sa mi hlboko do očí a začal hovoriť..
,,Ty si to najcennejšie čo mám! Nikdy by som nedovolil aby ti niekto ublížil" hovoril presvedčivo.
,,Milujem ťa!" povedala som s úsmevom a venovala som mu krásny bozk.

Pozerala som sa na našu fotku a toto všetko sa mi počas môjho pohľadu v hlave prehralo..
,,Áno a preto si mi ublížil ty, však?!" hovorila som s hnevom a zazerala som po Diegovej tvári na fotke. Všetko je preč, vo mne je len hnev a plač, smútok.. a tiež niečo krásne, kvôli čomu by som nemala byť smutná. Je to kúsok mňa a Diega. Ale prečo? Prečo nemôže byť teraz pri mne?!

Diego
Bol som doma a ešte stále som sa nespamätal z toho, že nie sme s Robertou spolu. Bola to rana pre nás oboch. A hlavne som nechápal tomu, ako prišla na to, že som sa vyspal s Paulou. Veď to nie je pravda! Kto to len mohol urobiť, kto! Á, nie Diego nebudeš mať pokoj dokým to nezistíš! Nemôžeš sa jej len tak vzdať! Rozhodol som sa, že sa s ňou pôjdem porozprávať, aj keď som sa o to pokúšal už tisíckrát. Zrazu mi zazvonil mobil..
,,Haló?" ozval som sa.
,,Diego, potrebujem s tebou súrne hovoriť!" ozvala sa José.
,,Deje sa niečo?" pýtal som sa nechápavo.
,,Ide o Robertu."
,,čo? Stalo sa niečo Roberte?" panikáril som.
,,Nie, nie! Diego ide o to, že sa o našom rozhovore nesmie dozvedieť!" znela tak tajomne.
,,V poriadku, kde sa stretneme?"
,,Nemusíš nikam chodiť, prídem za tebou"
,,Dobre." súhlasil som.
Netrvalo dlho a José už prišla. Čo také mi chce povedať? Že by Roberta chcela byť znovu so mnou? Strážnici jej otvorili a vstúpila do hosťovskej izby.
,,Posaď sa" slušne som zareagoval ,,Dáš si niečo na pitie?" spýtal som sa.
,,Nie, netreba. Toto nebude trvať dlho." vyzerala byť vystrašená.
,,Čo sa deje?" spýtal som sa nedočkavo.
José mala úplne napínavý pohľad, akoby sa niečo strašné stalo..
,,No tak, už mi to prosím ťa povedz! Nech je to čokoľvek!" povzdychol som si.
Otvorili sa jej ústa a ja som čakal kým niečo povie. Nakoniec sa však odhodlala povedať mi to..
,,Roberta.. je tehotná!" vyšlo z nej.
Mne sa v tom momente zastavilo srdce, potriasol som hlavou a nechápavo som sa spýtal..
,,Čo?" neveril som jej slovám.
,,To čo si počul!"
Nemohol som tomu uveriť! Roberta a ja... konečne mi osud doprial šťastie!
,,To naozaj? Takže ja a.." snažil som sa jej vysvetliť.
,,Nie" zamietla skutočnosť, že by dieťa bolo moje.
,,Ako to, že nie?" vystrašene som sa spýtal.
,,Nemôžem ti to povedať! Diego.. mne ide o to, aby si jej teraz neublížil, musí bť pokojná a chcem aby si pri nej stál a podporoval ju" vsvetľovala mi. V tom momente mi nezáležalo na ničom inom, len aby bola v poriadku.
,,Dobre..chcem ju ochrániť pred všetkým zlým, to ti sľubujem. Ale ako keď sa somnou nechce baviť?"
,,No tak, vzchop sa! Myslím, že ti Roberta odpustí" usmiala sa.
S José som sa rozlúčil a odišla preč. Musím ísť za Robertou! Musím! Celý deň som sa cítil nejak čudne, prajem si aby to bolo moje, nikoho iného.. moje a Robertine. Do večera som si všetko premyslel a keď prišla tá vhodná chvíľa, nemohol som strácať čas, ale musel som odísť za Robertou aby sme sa udobrili. Musí mi konečne uveriť že ja som s Paulou nič nemal!. Upravil som sa, navoňal a mohol som odísť za Robertou. Nasadol som do svojho auta, ktoré sa lesklo a vyrazil som rovno za ňou. Zazvonil som a otvorila mi jedna z ich slúžok, poprosil som ju aby mi zavolala Robertu. Samozrejme ochotná slečna ju šla pohľadať a Roberta onedlho vyšla. Mala prekvapený pohľad, no zároveň taký smutný.
,,Čo tu robíš?" spýtala sa ma.
,,Prišiel som ťa pozrieť. A chcem sa porozprávať!" povedal som narovinu.
,,My si už nemáme čo povedať" pokrútila s hlavou.
,,Nie, nie! Roberta ja.. nejdem ťa presviedčať o tom, že som ťa nepodviedol." hovoril som, ale skočila mi do reči.
,,Takže sa priznávaš?" spýtala sa.
,,Nie! Nemám si čo priznať! Chcem aby si mi odpustila.. a aspoň trochu by sme mohli vychádzať" presviedčal som ju.
,,A prečo by sme mali? Diego všetko si zničil!" hádzala mi pred oči, to čo nebola pravda.
,,Urob to kvôli svojmu dieťaťu!" vyšlo zo mňa. Nie, nechcel som to povedať!
,,Takže už o tom vieš?" spýtala sa.
,,Áno, viem to." nechcel som ju klamať.
,,Diego, nechcem aby si sa do toho miešal!" upozorňovala ma.
,,Ako to že nie?! Je to aj moje dieťa!" hovoril som naštvane, no zároveň zúfalo.
Ona pokrútila hlavou ,,Nie.. je Javierove!" povedala so slzami v očiach, ale držala sa statočne.
Táto veta ma neskutočne zabolela, čakal som všeličo, že mi neodpustí, že somnou nebude chcieť byť.. ale že súčasť jej, je Javierova? To nemôže byť pravda, toto nie!
,,Čože?" povedal som a po tvári mi stekali slzy.
,,Tak vidíš! Nechcem aby si ma prenasledoval, nemáme už nič spoločné!" krútila hlavou a toto všetko hodila mi pred oči.
Stál som pred dverami jej domu celý uplakaný a ona plakala tiež, keď to už nevydržala zatvorila dvere. Nemohol som tomu uveriť, nemohol ! Všetko bolo také absurdné, také nereálne! Ako zlý sen. Nechcel som aby to bola pravda. Vybral som sa naspäť domov, neostávalo mi totiž nič iné. Preplakal som celú cestu a ako som prišiel, vzal som to najsilnejšie čo sme doma mali a lial som to do seba ako vodu. Zapíjal som smútok, hnev a tiež sklamanie. Sklamanie, ktoré vo mne vyvolalo neskutočnú bolesť a žiaľ. Nedalo sa to zastaviť, celý čas som plakal a myslel na to, čo mi dnes povedala Roberta. Aj keď som tomu neveril, realita bola iná. Príšerne som sa opil a to všetko, len kvôli Roberte, ona je pre mňa všetkým! Bol som už skoro na druhom svete a ledva som otváral ďalšiu fľašu, ale prišla Lupita. Bola to moja aj Robertina veľmi dobrá kamarátka a vždy mi so všetkým pomohla!
,,Diego čo to robíš?" pribehla ku mne a snažila sa mi zobrať ten alkohol.
,,Nemôžem byť s Robertou.. " hovoril som podnapitým tónom.
,,Prepáč, že som sem tak vtrhla, ale strážnici ma pustili. José mi povedala že si sa pohádal s Robertou. Vedela som, že niečo vyvedieš, no tak Diego!" vravela a snažila sa ma dostať odtiaľ preč.
,,Nieee.. nieee... nemôžem byť s Robertou!" kričal som zúfalo.
,,Diego, no tak, si príšerne opitý."
,,Nie..nie som opitý!" dvíhal som prst.
,,Je to z teba príšerne cítiť!" hovorila a ťahala ma smerom k mojej posteli. ,,Poď, pomôžem ti. Musím sa ísť vyspať a potom sa porozprávame!" hovorila a pomáhala mi dostať sa do mojej izby.
,,Zostaneš tu na noc?" spýtal som sa, aj keď úprimne, nevedel som ktorým smerom sa pozerám.
,,Ako ťa tak vidím, tak asi áno, ale pôjdem spať tu vedľa keby si niečo potreboval, alebo keby ti bole zle.. " naznačila, že bude vo vedľajšej izbe a že ju mám zavolať ak budem niečo potrebovať. Ja som nič nevnímal, počul som čo hovorila, ale nedokončila ani celú vetu a ja som zaspal.
Už ani neviem presne, čo sa mi snívalo, ráno som sa zopudil pádom z postele. Dosť ma zabolela hlava, asi viac z opice ako z toho, že som spadol. Chytil som sa za hlavu a vykríkol som.
,,Áaaa!"
Zrazu sa otvorili dvere a Lupe mi niesla na tácke nejaké diétne raňajky a veľkú šálku kávy.
,,Si v poriadku?" pýtala sa starostlivo ,,Mal si poriadnu opicu, tak som ti pripravila niečo špeciálne!"
,,To nie, asi sa pozvraciam keď to zjem!" odmietal som jesť niečo, čo som nikdy predtým nejedol.
,,Diego, prestaň byť ako malý a okamžite vypi tú kávu, prosím ťa!" nútila ma.
,,Čo tu vlastne robíš?" pýtal som sa nechápavo, keď som sa zodvihol zo zeme.
,,Prišla som už včera, videla som ako máš pred sebou dve fľaše whiskey a popíjaš, sám! Nevedel si sa ani hýbať, Diego!"
,,Dobre, dobre.. vypijem to!" súhlasil som a zobral som si šálku kávy.
,,Tak, ak si už pri zmysloch. Mohli by sme sa konečne porozprávať. Čo sa stalo medzi tebou a Robertou?" pýtala sa zvedavo.
,,Ona ti to nepovedala? Roberta... je tehotná, Lupe!" rozčuľoval som sa.
,,Čože? Ale ako že ste sa pohádali?"
,,Nechce byť somnou a ..to dieťa je Javierove, nie moje." keď som vyslovil tú vetu, až ma pichlo pri srdci.
Lupe si od šoku priložila ruku na ústa ,,Nie! Diego, ako to že ti neverí? Alebo si ju naozaj podviedol?"
,,Jasné že nie! Niekto si to musel vymyslieť! Ale ja zistím kto to bol!" povedal som odhodlane.
,,Pomôžem ti! A Javier nám určite pomôže tiež!"
,,Nie, tebe pomôže.. mne nie!" pokrútil som hlavou. Keďže budú mať spolu dieťa, určite bude chcieť byť s ňou!
,,Dobre.. vieš čo, daj sa prosím ťa do poriadku, pretože ešte teraz to z teba cítim.. a ja idem za Javierom! Dnes má nejakú stretávku, takže do pol hodiny musím byť u neho." povedala a chystala sa na odchod. Zodvihla vankúše, ktoré som cez noc pozhadzoval a vybehla rýchlo preč z mojej izby. Vždy mi pomohla a spomínam si ako si ma vždy zastávala pred Robertou, ak som niečo pokašľal. To som však robil drobné chyby, nie ako teraz.. ale veď, ja som žiadnu chybu neurobil! No nič, počkám, čo urobí Javier a ja sa zatiaľ pôjdem osprchovať, pretože naozaj veľmi smrdím.. asi som na seba vylial pol fľaše, fuj! Zatváril som sa kyslo, keď som si privoňal svoju košeľu. Vošiel som do svojej kúpeľne, ktorú som mal hneď vedľa izby a vošiel do sprchy aby som sa aspoň trochu spamätal a dal do poriadku.

Lupita
Kráčala som rovno do Javierovho domu. Vedela som veľmi dobre kde býva, pretože sme s Robertou chodievali k nemu porozprávať sa, je to náš veľmi dobrý kamarát. Jeho rodičia mi otvorili, pretože ma veľmi dobre poznali. Vedela som kde má pracovňu, ktorú mu zariadil otec za to, že dokončil štúdium na Elite Way School a teraz mu pomáha s prácou. Kráčala som smerom k jeho pracovni a počula som jeho hlas ako niečo hovorí. Šla som s úsmevom, ale akonáhle som začula meno 'Roberta' hneď som zastala a počúvala som, Javier hovoril do telefónu..
,,Všetko vychádza podľa môjho plánu! Roberta je teraz čoraz viac v mojej blízkosti a myslím si, že ak sa jej narodí dieťa tak bude so mnou." zasmial sa.. čoraz viac ma to zaujímalo ,,Jasné Carlo, moje klamstvo o tom, že Diego sa vyspal s Paulou vyšlo, môžeme oslavovať!" povedal so smiechom. Čože? Toto nie je pravda, Javier si všetko vymyslel? Takže nič z toho nebola pravda, vedela som, že Diego to neurobil! Vedela som to! Ak sa toto dozvie Roberta, nie... bože! Ako som to začula mala som ruku na ústach a rozmýšľala som nad tým ako to poviem Roberte. Zrazu z kancelárie vyšiel Javier celý natešený..
,,Ahoj Lupi!" povedal nadšene.
,,Ahoj" odpovedala som skromne.
,,Neuveríš, čo sa mi teraz podarilo! Práve mi volal jeden klient a veľmi sa mu páči moja práca!" hovoril nadšene.
,,Áno, to je skvelé" povedala som mierne s úsmevom, aj keď som vedela že klame.
,,Škoda že tu nie je Roberta, vieš čo by povedala?" hovoril so smiechom.
,,Áno" pokrčila som plecami a hovorila som sklesnutým hlasom. Zrazu sa moja ruka vrhla po jeho tvári a vrazila som mu facku.
,,A povedala by toho oveľa viac! Idiot!" kričala som naštvane, zakým on si chytal časť tváre, ktorú som mu zasiahla. Naštvane som odišla preč a hneď som volala Diegovi. Kráčala som po uliciach Mexico City a telefonovala som s Diegom..

Diego
Stál som pred zrkadlom v uteráku a chystal som sa umyť si zuby, ale zrazu mi zazvonil mobil..
,,Haló?" ozval som sa.
,,To som ja Lupe!" ozvalo sa.
,,Nepomôže ti, však? Ja som to vedel!" hovoril som predčasne.
,,Nie, Diego! Je to úplne inak! Javier povedal Roberte, že si ju podviedol s Paulou a teraz chce zostať s ňou!" kričala.
Ako mi to povedala, skoro mi vypadli oči z jamiek a zubná kefka mi padla z úst do umývadla. Zostal som tam zamrznutý stáť.
,,Diego?" ozývalo sa v mobile.
,,Je to špina! Prisahám, že ho zabijem! Zabijem ho!" päsťou som udrel do steny.
,,Myslím, že časť som už splnila.. ešte mu to spočíta Roberta, idem práve k nej, všetko jej poviem. Ty sa nachystaj, niečo pekné si obleč, daj si ten najsilnejší parfum aký máš a keď ti dám vedieť, prídeš za ňou!" radila mi.
,,Ty nikdy nemyslíš na všetko" zasmial som sa.
,,A čo som podľa teba zabudla, hm?" rozčuľovala sa.
,,Kúpim jej kvety" prikyvoval som.
Zasmiala sa do mobilu ,,Vždy si bol romanik, už som skoro u nej, tak musím končiť." a položila.
Nemohol som tomu uveriť, Roberta.. bude znovu moja! Ale Javierovi to spočítam, všetko čo nám urobil, je to hajzel! Kvôli nemu Roberta teraz trpí a ja tiež. Bol som opretý o umývadlo a stále som tomu nemohol uveriť, konečne vyhrá pravda! Potriasol som hlavou a pohol som si s tým obliekaním.

Roberta
Sedela som na sedačke a prepínala som si programy v telke ,,Ah, všade sú samé kraviny!" sťažovala som sa. Za sebou som počula našu slúžku ,,Slečna Roberta, prišla Lupita, môžem ju pustiť?" otočila som sa na ňu ,,Jasné, že áno!" vypla som telku a čakala som kým vojde Lupe..
,,Ahoj Roberta" povedala vystrašene.
,,Ahoj, ale čo sa deje? Si nejaká...čudná.. akoby si zistila, že existuje aj druhá Alma Reyová!" zavtipkovala som.
,,Roberta, teraz nie je čas na žarty, sadni si , pretože ak ti toto poviem neviem či sa udržíš na nohách!" hovorila tak vážne. Rýchlo som sa posadila.
,,No dobre, hovor" čakala som čo povie.
Zhlboka sa nadýchla ,,Ide o to že,... Diego ťa nikdy nepodviedol!" vyšlo z nej, ja som však pretočila očami.
,,Túto rozprávku už poznám!" povedala som.image
Ona pokračovala ,,Javier si to všetko vymyslel aby vás rozdelil a on ostal s tebou, počula som keď to dnes hovoril do mobilu nejakému jeho kamarátovi, povedal že mu vyšiel plán alebo také niečo."
Keď to dopovedala, postavila som sa zo sedačky s otvorenými ústami..
,,Čo?" spýtala som sa nechápavo a priložila som si ruky na ústa. ,,Nie" začala som plakať.
,,Nie, netráp sa, všetko bude v poriadku" hovorila s ľútosťou.
,,Netrápim sa kvôli Javierovi, ale kvôli Diegovi.. čo všetko som mu urobila!" plakala som.
,,Nie, Roberta neplač! Poď sem!" objala ma. ,,Dnes to môžeš všetko napraviť!" povzbudzovala ma.
,,Najprv zabijem toho hlupáka Javiera!" povedala som bojovným tónom.
,,Nie, Roberta! Nemôžeš sa teraz ohrozovať. A hlavne nie moje krsniatko!" smiala sa. Bola taká zlatá.
Dala mi adresu kde mám prísť dnes večer, tak som sa chystala asi pol dňa. Tú reštauráciu som veľmi dobre poznala, chodievali sme tam s Diegom a je veľmi luxusná. Takže som si obliekla krátke čierne šaty, vyžehlila som si vlasy a mierne namaľovala. Do večera som bola veľmi nervózna. V hlave mi behali otázky: Čo mu poviem? Ako zareaguje? Ako mu vysvetlím to klamstvo o dieťati? Zabudni na to Roberta! Musíš byť len sama sebou a povedz mu to, čo cítiš!image
Keď som už bola pripravená, mohla som vyraziť, odviezol ma môj šofér, vystúpila som z auta a rozhliadla som sa okolo seba. Uprostred krásnej záhradke, ktorá bola za reštauráciou stál Diego, v obleku, bol taký sexy. Odkráčala som k nemu..
Pozeral sa na mňa, akoby ma videl prvýkrát. Keď som prišla k nemu, mal v rukách krásne kvety, ktoré mi podal.
,,To je pre teba" bolo vidieť, že je nervózny.
,,Ďakujem" povedala som s úsmevom.
Odviedol ma pri náš stôl, ktorý sme mali v tej luxusnej záhradke a nikto tam nebol, bol čisto len pre nás dvoch.
,,Kde začať.." povedala som.
,,Ja by som začal niečím ľahkým, alebo si dáme najprv pitie?" hovoril odveci, ja som totoiž nemyslela na jedlo.
,,Myslím, to čo sa stalo medzi nami.." znervóznela som.
,,Nechcem sa o tom rozprávať!" pokrútil hlavou.
,,Všetko už viem, nevedela som že Javier by bol niečoho takého schopný..neverila som ti, ublížila som ti!" oči sa mi naplnili slzami.
,,Nie, tak to nie je, možno som urobil chybu, keď som si nezískal tvoju dôveru"
,,To vôbec nie je o tom, Javier bol náš dobrý kamarát a .. verili sme mu obaja a tak to aj dopadlo, už ťa nechcem nikdy stratiť!" plakala som.
Diego sa postavil a ja tiež,...
,,Milujem ťa!" povedal a zrazu si kľakol.. ,,Chceš si ma vziať?" všlo z neho.
Ja som sa začalka cez plač smiať ,,Áno, samozrejme že si ťa chcem vziať Diegoo!" odpovedala som. Vytiahol prsteň, bol to neuveriteľný prsteň a navliekol mi ho na prst.
,,Už sa postav!" upozorňovala som ho so smiechom a Diego ma poslúchol.
,,Chýbal si mi!" povedala som hľadiac na jeho pery so smutnými očami.
,,Ty mne viac!" povedal nadšene a pobozkal ma.
,,Diego, je tu ešte niečo, čo by si mal vedieť" povedala som zahľadená do jeho očí. Vyzerala som vážnejšie ako pred chvíľou.
,,Hovor!" pokrútil mierne hlavou.
,,Vieš ja,.. dobre.. ! Povedala som ti žee .. som s Javierom strávila noc a čakáme spolu dieťa" snažila som to zo seba dostať.
Skočil mi do reči ,,Nie, nechcem o tom hovoriť!"
,,Diego nič z toho nie je pravda" povedala som odhodlane.
,,Takže nie si tehotná?" spýtal sa začudovane.
Začala som hovoriť s úsmevom ,,To áno ale .. s tebou" usmiala som sa prešibane.
Diegovi sa zrazu zrýchlil dych a rozžiarili oči ,,Čo-čože?" pýtal sa s vyčarovaným úsmevom na tvári.
,,Áno, je to kúsok teba a mňa!" povedala som celá natešená.
,,Nemôžem tomu uveriť! Veľmi ťa milujem! Nie, veľmi vás milujem, najviac!" povedal nadšene a začal ma bozkávať.
Bol to úžasný večer, najkrajší v mojom živote, naše najkrajšie udobrovanie a to všetko okolo. Som rada tomu, ako to nakoniec dopadlo. Milujem Diega a viem aj to, že on miluje mňa. Od toho dňa sme sa s Javierom nerozprávali a viem aj to, že Diego mu to pekne zrátal. Ja som vďačná mojim kamarátkam, vždy stáli pri mne a vždy tu pre mňa aj budú. A samozrejme aj ja pre nich. Sme s Diegom veľmi šťastní a nikdy ho nechcem stratiť..
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miriama Miriama | 7. května 2014 v 11:38 | Reagovat

Krásna poviedka :-) Som rada,že to nakoniec dopadlo takto dobre a sú spolu konečne šťastní :-P Teším sa na ďalšiu podobne krásnu poviedku,ktorú napíšeš :-P

2 tina tina | E-mail | Web | 7. května 2014 v 14:29 | Reagovat

Tak to je strašne krásna poviedka :) píšeš naozaj veľmi krásne :)

3 Nikinkira Nikinkira | E-mail | Web | 8. května 2014 v 11:57 | Reagovat

Konečně jsem se taky dostala k přečtení :) To bylo tak kouzelně romantické a jsem ráda, že to tak dobře dopadlo :)

4 Henušqa Henušqa | Web | 8. května 2014 v 19:47 | Reagovat

Krásna poviedka :-)

5 Alexandra O'donoghue Alexandra O'donoghue | Web | 8. května 2014 v 20:25 | Reagovat

Váu! :O Neskutočné a ten koniec :33 To je úžasné,si skvelá ! :* Už sa teším na ďalšiu časť osudovej školy :3

6 AnnyLove AnnyLove | Web | 11. května 2014 v 19:57 | Reagovat

Veľmi pekná poviedka, super príbeh a skončila sa úžasne :-)

7 Mariposa Mariposa | 5. října 2015 v 16:28 | Reagovat

Kráááásna poviedka! *.*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama